Nelegálne prekročenie hranice

Rumunská hranica prejdená po nadštandardnej kontrole všetkých možných dokladov viac menej bez problémov. Colník zhodnotil, že "nice car" a zážitky sa mohli začať.
Prejdeme cez obrovskú priehradu rieky Prut (jediné fotky, nič viac sme fotiť nemohli) a sme na moldavskej hranici.

Ideme autom v úzkom koridore pomedzi obrovské drôtené ploty so žiletkovým drôtom. Pomedzi to velikánske betónové zábrany. Značka s preškrtnutým slovom Schengen a človek má pocit, že v postapokalyptickom svete prekračuje nejakú hranicu medzi svetom bohatých a vyvrheľmi vonku. Všetko ponuré a človek by už čakal len guľometné hniezda naokolo. Samotnú hranicu po všetkých kontrolách a zaželaní príjemného pobytu prejdeme (cez sekciu osobné autá) a šinieme si to pomaly vonku. Po 200 ďalších metroch nám dokonca otvoria poslednú závoru a sme v Moldavsku. Hurá!

Prejdeme tak ďalších 200 metrov a obehuje nás nejaké staré auto, zblokuje nás a ukazuje, že sa máme otočiť.
Nasledujeme ho späť na hranicu.
Ukazuje sa, že nás naháňali colníci z Moldavska a pekne nás vrátili späť po tom ako sme sa tešili, že sa nám za krátky čas podarilo prejsť hranicu, kde iní čakajú aj hodiny. No a celý problém bol zjavne v tom, že po opustení poslednej kontroly sme vonku z celého toho ohradeného kolosu vyšli cez sekciu pre nákladné autá (nijako neoznačené, kde majú ísť osobné a kde nákladné autá). Museli sme sa vrátiť späť, prejsť po inej ceste pre osobné autá, aby sme sa o 5 minút ocitli s autom presne na tom mieste, kde nás colníci chytili a otočili.

Logika veci? Nechápeme. Proste nás chytili 200 metrov za hranicou už dnu v Moldavsku. Otočili nás a v rámci hranice sme sa vrátili a vyšli z hranice inou cestou vonku. Hneď za hranicou sa samozrejme cesta pre osobné a nákladné autá stretáva.

Začína sa zábava - úradnícke nezmysly z minulého storočia. To bol jeden z dôvodov, prečo sme išli týmto smerom. Zažiť niečo fakt netradičné s historicko absurdným nádychom.Læs mere