Amsterdam Sail 2010

POZOR, toto je príspevok písaný iným členom teamu, ako pohľad, ako Hamburg zažívali tí ostatní pasažieri.

Už samotný vjazd do Hamburgu bol zážitkom za všetky peniaze. Preplavili sme sa popod velikánsky most a hneď za ním sa zmenila mierka čo je veľké a čo je malé. Obrovské úväzníky rozmerov našej lode a na nich uviazané plávajúce obludy. Zrazu sme boli malá plastová biela riaditeľná plávajúca PET fľaša uprostred rušného prístavu. Vo vysielačke neustále niekto o niečo žiadal, oznamoval, prikazoval, lode sprava, zľava, zozadu a spredu. A ešte pre istotu aj Hamburgské vodné autobusy. Toto keď som videl, čo títo kowboji stvárajú s loďami 5x väčšími ako naša a plnými ľudí, pochopil som čo to znamená rušná lodná premávka. No ale podarilo sa, Milan to zvládol s istotou starého mnorského vlka - pristáli sme v marine ukážkovo, vzhľadom na to, že sme to robili po prvýkrát.

Hamburg je zvláštny mix prístavu, veľkomesta, kanálov, historického centra, centrálneho námestia s obrovským jazerom miesto parku a jeho obyvateľov. Spolu to tvorí užasný guláš. My sme z neho ochutnalí len malinký kúsok. Ale aj tak to vo mne zanechalo úžasný dojem. Milan bol taký zničený z príjazdu do Hamburgu, že do mesta sme vyrazili len traja a on ostal na lodi "predýchať" zážitky z plavby v daždi a občas obrovských vlnách a prvého pristávania v prístave.

Vybehli sme po moste z móla na pevnú zem a hor sa na poznávaciu prechádzku. Ako prvú sme objavili akúsi impozantnú, bohato zdobenú vežu veľkej gotickej katedrály. Potom hlbšie do mesta a zjavne sme sa ocitli vo finančnom srdci Hamburgu, všade dookola to bola samá banka. Pár krát sme zabočili a ocitli sme sa na Ratshaus markete, teda na veľkom trhu ktorý je rovno pred hamburgskou radnicou. A to sme už počuli vzdialenú hudbu. Šli sme za ňou a objavili sme obrovské námestie plné ľudí, stánkov, hudobných "stageou" a života.

A tu sa začína ten pravý zážitok. To, čo sme objavili, bol totižto festival Hamburg Pride. Festival na podporu homosexuálov a lesbičiek. Niečo také u nás ešte dlho neuvidíme. Ale pivo tam mali aj pre nás. Vybraným kamarátom nesieme inšpiratívne darčeky :) Prešli po tomto cirkuse hore dole, ale o desiatej bol všade schluss, takže sme sa pomaly domotkali späť do maríny, keďže bránku nám zatvárali o jedenástej večer a potom by sme sa dnu dostávali veľmi zaujímavo pomocou rôznych lezeckých techník.

Ráno sme sa zobudili do krásneho slnečného dňa, škoda len že to bolo o šiestej ráno a na budík. Keď sme doteraz za marínu nemuseli platiť nebudeme snáď čakať kým ráno príde do práce hafenmajster a skasíruje nás.

Šup, šup ranná hygiena a vyrážame na poznávaciu plavbu po Hamburgskom prístave a eventuálne ďalej k moru. To ranné vstávanie nás tak odrovnalo, že Milan našiel najbližšiu marínu so zámerom odpočinúť si, naraňajkovať sa, prípadne dospať. Počasie sa dosť zhoršilo, zamračilo sa, padla hmla a začalo mrholiť. No proste čím skôr priraziť k mólu, uvariť praženicu, zaľahnúť a spať. Marína bola tak skoro ráno ľudoprázdna, takže nijaký hafenmeister neotravoval ohľadom parkovacích poplatkov. Už sme sa začali pomaly po raňajkách aj ukladať spať, keď Milanova intuícia mu vnukla myšlienku pozrieť si hladiny prílivu a odlivu v Hamburgu a skontrolovať hĺbku pod loďou. A hopla, pod loďou bolo pol metra vody a odliv mal klesnúť ešte o asi jeden meter. Krásne by sme pospali postupne všetci a zobudili by sme sa na to, ako loď sedí na dne maríny. Smiechu by sme sa asi nezdržali, hlavne majiteľ lode.
Takže urýchlený úprk z maríny za pomoci záložného motora, hlavný by bol nebezpečne blízko dna a hľadať hlbšie miesto na prístátie a predriemanie sa. Po asi hodine jazdy smerom k moru Milan objavil peknú malú zátoku s piesočnou plážou a dostatočnou hĺbkou. Po prvý krát za náš výlet bola kotva v akcii. Fungovala. Okolo sa plavili malé, veľké aj mega lode, na pláži sa prechádzajú ľudia so psami, šantili deti. Nakoniec som to už aj ja nevydržal a šiel som si ľahnúť. No a po prebudení ma čakalo jedno nemilé prekvapenie. Zrazu som mal istú formu morskej choroby. Neustále sa mi krútila hlava a videl som minimálne dvojmo. Des a hrôza. Aj keď som stál rovno v pokoji, stále som mal pocit že sa kývem a nedokázal som udržať pohľad upriamený na jednu vec. A keď sa loď zakývala, nebol som schopný ani sa trafiť do dverí. Veľmi zaujímavá skúsenosť. Našťastie tento môj stav postupne sám od seba odoznel a potom som už bol schopný normálne fungovať. Ale trvalo to takmer dva dni. Fuj.

Samostatnou kapitolou nášho minivýletu cez Hamburgu je samotný prístav. Vedel som že je to medzinárodný morský prístav so všetkým čo k tomu patrí. Ale aj tak ma dostal. Pri mólach rozmerov domov zakotvené obrovské transoceánske lode, kontajnerové prekladiská, móla pre osobné lode všetkých rozmerov, ale čo ma najviac dostalo boli autobusy. Nie také klasické, obyčajné, čo majú kolesá a jazdia po meste po ceste. Ale lode autobusy. Lode!! Všade v prístave boli móla, na ktorých čakali ľudia na svoj ľodobus. A bolo tam tých ľodobusov pekne veľa. Najvyššie číslo, aké som videl bola 62. Kapitáni, pardon šoféri loďobusov, boli teda pekný pretekári. Každú chvíľu nám križoval trasu niektorý z týchto Shumacherov na vode. A samozrejme na vode platí, že väčší má prednosť. V kombinácií s výletnými loďami, nákladnými loďami všetkých rozmerov, Pilotmi, športovými loďami a nejakou tou pracovnou loďou správy prístavu to bolo niekedy pekné natesno. V jednom momente sme my predbiehali výletný parníček, nás predbiehal Pilot (loď lodivoda, väčšia ako naša, pekelne rýchla a pekelne vlnotvorná), oproti sa valila 20 000 tonová kontajnerová obluda, ju predbiehala menšia výletná loď a krížom cez toto všetko si to napálil loďobus plný ľudí. Pekne. Keby malo čo, tak by v tom momente na Milanovi osiveli všetky vlasy. My sme totižto boli v tomto biliarde na vode tá najmenšie guľa. Prežili sme. Ale tie vlny čo tam vznikli, boli úžasne. Mali podľa odhadu skúsenejších niečo pod dve metre. Maya sa na nich zmietala ako korková zátka v Hornáde. PS: Začíname to zvládať (-:Читать далее