Cesta do Taškentu

Dnešný deň bol znamenitý presunom z Nur-Sultan cez Šimkent do Taškentu.

Opustením ubytovania, ktoré malo svoje pre aj proti, sme zakotvili na “rannej” kávičke v blízkom obchodnom centre a zamierili sme na letisko. Cesta vnútroštátnou linkou do Šimkentu prebehla v pohode a bez komplikácii.
Nasledovala dobrodružná cesta smerom ku hraniciam, kde sa nám núkalo niekoľko miestnych taxikárov, až priam to bolo neprijemné 😃
Nakoniec sa medzi ponukou našiel dobrodruh, ktorý nás všetkých 6-tich nasačkoval do auta a šlo sa ku hraniciam.
Juh krajiny vyzeral slnečne, bez jedného mráčika. Krajina, ktorá má krásne stepove kopce a v ktorej sa popri dialnici pásu divoké kone 🐴.
Sme pred hranicami Uzbekistanu. Ešte ani auto nezastavilo, už ti pani zlatá (doslova so zlatým úsmevom) otvára dvere z vonku a ponúka Som-y 💸; ich miestna mena, ktorá po skúsenosti s narábaním je ešte horšia a drobnejšia ako maďarské forinty 😒. Po istej tlačenici a šatrikoch sa nám konečne podarilo preraziť ku budove hraničného priechodu.
Prechod na uzbekistanskú stranu bol plynulý, bez žiadnych okolkov. Isté obavy kvôli prehľádavaniu som mal, no nakoniec všetko išlo hladko bez otázok a bez zdržania. Cca 4 kontroly, dve na K. strane, dve na U. strane.
Po prechode sme narazili hneď na ďalších miestnych dobrodruhov, ktorí našli transportné kapacity pre KUň posádku a namierili sme to do hlavného mesta 😉Läs mer