9. den: Martina Franca

Toto je trochu dlhsi blog, ale musel som sa vyrozpravat . Tak nalejte si pohar prosecca, pustite na mobile zvuk spliechania vln o pobrezie a dajte sa do citania :-) Dnes opat vlny, takze santenie v mori (pani M paradne vyplieskalo, skoda ze som nemal kamerku). Do siestej veget pri mori, cajik, obed od Melanie - to uz poznate. Ale ja som zabudol na jednu vec!!! Vy uz mozete byt zdrveni, zmateni, nesvoji!!! Ale mozete sa ukludnit a zhlboka vydychnut … ano, je s nami!!! Stolovy kalendar pani M neostal opusteny a cestuje s nami - foto prikladam. Vecer vyrazame na dalsi vyjazd, tento krat do mestecka Martina Franca. A tento vyjazd sa stretol s talianskym zivotnym stylom. Najprv bez akychkolvek dalsich info cesta v Cisternino prehradena policajnou zatarasou. Pani z navigacie to vsak nevedela a pri kazdom pokuse o obchadzku nas s veselym podtonom v hlase sibovala nazad na uzavretny usek. Ale dali sme to. Dorazili sme do Martina Franca, rovno k podzemnemu parkovisku … bohuzial iba k vytahu z neho von, ziadny vchod pre auto. Pri naslednom kruzeni sme sa dostali do uzkych uliciek stavanych na ich mini auta .. no bol to zazitok, i som mierne zvysil hlas, ked som chcel vycuvat z jednosmerky a zozadu sa uz tlacili dalsie mini auta … takze dopredu a skoncili sme v uzkej slepej ulicke … ale aj toto sme nakoniec dali a stastlivo nasli z inej ulice vchod na parkovisko - teda vchod … asi 2 mikromilimetre z kazdej strany pri rampe, z jednej stena so skalami a z druhej automat. Aj to sme dali, parkovanie luxusne, kopec volneho miesta, zaparkovali sme a vlavo aj vpravo volne fleky. Luxusne parkovanie. Skocime v case a opisem navrat k autu po desiatej v noci. Z oboch stran auta … zo strany vodica kreten, ktory sa mi uplne natlacil k dveram, hoci na parkovisku bolo kopec miest. Ti, co citate blog uz poznate dril .. posunut sedadla a preliezat zo strany spolujazdca .. ale drzal som sa, peprne video tento krat necakajte. Stastlivo teda odchadzame z parkoviska. Pri rampe (uzky priestor som uz opisal) ale uz stoji fiatka. V nej pani, volaju na dispecing (samozrejme marne, sme v Taliansku), potom vysvetlluju mne po taliansky… Po nejakej chvili sme aj zistili preco - nemaju listok z prichodu. Pani teda vymysli, ze jej mam dat nas (uz samozrejme zaplateny) a ja sa mam tesne za nou presmyknut (@Miso, piggy-backing, tailgating v praxi) tiez. V duchu som uz videl, ako za nou pada rampa, ona odchadza a my tam ostavame s rampou plesnutom na prednej kapote a bez listka a cakame na dalsieho blazna, co nam da listok. Esteze uz mam aspon aku-taku slovnu taliansku zasobu (vcera 200-ty den na Duolingo) a pani som vysvetlil, ze Ok, len musime zmenit poradie aut. Na uzkom priestore uz aj toto bol zazitok (cele uzke a este v zatacke - klasicky toceny vyjazd), skoro mi vypadali vlasy co ani nemam, ked nas pani lizala v milimetrovych vzdialenostiach. Neuverite, dali sme to a vysla aj pani ;-) Potom uz cestou len drobnost.. zrazu policajne sireny uz zdialky … vidime, riesia buracku a na ceste same sklo, ktore sa nedalo obist .. takze uvidime, co nas este caka. Tolko odbocka v case, ale vratme sa do Martina Franca. Krasne centrum, Basilica San Martino je nadherna. Uz len potulky centrom stali za tu sofersku odyseu. Pred vecerou este stihame jednu z dnesnych uloh - nakup oblubenych cestovin pani M, slavne Orecchiette. A je cas na jedlo. Bohuzial vsetky vyhliadnute restiky boli plne obsadene, tak sme museli dat first fit (a aj to sme dealovali o miesto) v lokalnom podniku Cibando. Prve dojmy boli rozpacite, ani vybrat sme si nevedeli. Po porade s casnickou sme zvolili tatarak a mix Pane, Olio e Tutto il Resto a ja este velky capovany lokalny Rothaus leziacik. Nakoniec bolo vsetko tak vynikajuce, ze sme si naozaj posmakovali a prelozili to este “chlebikom nasladko so zmrzlinou a ovocim” (French Toast) - sladky chlieb, nieco medzi babovkou a vianockou - velmi dobre. Veceru sme este vybehali dalsimi potulkami po centre (klasika ako vsade inde - aj v noci plne ludi vsetkych vekovych skupin). Cestu spat som uz opisal, uz len klasicke pifko pred spanim a opat padame do postele ako zabiti.Read more