Lodny dennik spojenych pesibusistov 04

Po prichode do Philadelphie sme museli vyriesit problem s noclahom na nasledovne dva dni, ktore sme tu chceli stravit. Po par hodinach hladania na nete sme nasli ubytko cez airbnb v dome na kraji mesta u pani Mary. Mary je velmi mila ucitelka na dochodku, ktora okrem psa chova v dome aj 4 macky, takze chlpy boli okrem podlahy, umyvadiel a kuchynskej linky aj v mlieku, v kave a na chlebe :) Ubytovani sme boli v pivnici na posteli, nafukovacke a na rozkladacej posteli na styl lozka polnej vojenskej nemocnice. K Mary sme dorazili az okolo polnoci, zbehli sme si este nakupit, dali si velmi neskoru veceru a okolo tretej rano sme to zalomili. Spalo sa nam ako vo vaticke. Rano nas okrem maciek cakalo v kuchyni na stole niekolko krabic s cerealiami a musli tycinkami, Mary varila kavu a v ladnicke sme mali nase vlastne zasoby, takze po velmi dlhom case sme si vedeli dopriat vydatne a kultivovane ranajky. Batohy sme nechali u Mary a nalahko vybaveni sme sa autobusom presunuli do centra mesta. Najzaujimavejsie pamiatky a muzea boli sustredene na jednej velikej ulici, takze sme vsetko zvladali pochodit napeso. Boli sme na schodoch po ktorych bezal Rocky Balboa, nakukli sme do viacerych muzei (iba nakukli, vyska vstupneho nas hned vo dverach otocila spat na ulicu :)) a videli zvon symbolizujuci boj za nezavislost. Postupne sme sa prepochodovali az k nabreziu, na ktorom bol v plnom prude mexicko/portorikansky festival, na ktorom sme si vystatim niekolkych radov prisli zadarmo k slnecnym okuliarom, 3XL reklamnym trickam, ku keksikom a napojom. V jednom stanku sme si vsetci vyskusali pokrocilejsiu verziu virtualnej reality, kde sme okrem audio-vizualnuch vnemov museli suchat nohami na specialnej podlozke pre pohyb v hre. Z festivalu sme presli na molo, kde boli zaparkovane historicke vojnove lode a ponorka. Odtial sme sa pomalu vratili cez drobnu cinsku stvrt naspat na hlavne namestie kde sme zacinali dnesny vylet. Po asi 45 minutovom cakani na zastavke, ktoru z dovodu rekonstrukcie centra mesta autobusy vynechavaju sme sa posunuli o zastavku dalej, kde sa nam konecne podarilo nastupit na autobus k Mary. Aj ked sme chceli prist k Mary v skorsiu hodinu ako predchadzajuci vecer, moc sa nam to nepodarilo :) Rano sme sa najedli, zbalili si svoje prepotene tricka a po rozlucke s Mary a jej stadom domacich milacikov sme sa presunuli na hlavnu stanicu, z ktorej sme mali v plane Megabusom zmenit destinaciu za Washington DC.Read more