Valdobbiadene '25

Ráno začalo rýchlou návštevou miestneho Conad Superstore.
Plán bol raňajky a menší nákup pre Emuš do Sieny na začiatok, kým sa rozkuká. Prosciutto a mortadelka, žemle, brie a paradajky plus teda niečo do foroty... No a zas ten blbý pocit, že miestny obchoďák s takým sortimentom o ktorom sa nám ani nesníva 🙁. Okrem zeleniny, ktorú som niektorú nikdy nevidel, záplava akéhokoľvek sortimentu v enormnej ponuke ako napríklad Panettone! Neskutočný výber a nebudem hovoriť o mäsiarskom pulte, výbere prosciutta crudo, či cotto... Nechytáme sa s našimi reťazcami, ale že vôbec!!!
No, po raňajkách nasledoval hlavný program celého zájazdu a to cesta do Sieny. Emuš sa pobalila, zastavili sme dotankovať na samoobslužnej čerpačke 😬 a vyrazili sme smerom na juh. Cesta pohoda, po cca 350 km sme dorazili v slnečnom počku po troch rokoch do toskánskeho bývalého mestského štátu s počtom obyvateľov zhruba ako naše Staré Mesto. V tichej štvrti v malej radovke vedľa univerzity nás čakala už Emuškina budúca spolubývajúca Marta aj s havinkom Ponyom. Rýchlo sme povynášali všetko, dali v neďalekom bare rýchle občerstvenie s caffè a potom silnú rozlúčku aj so slzičkami 🥹😥 a šup nazad do Benátska, aby sme to moc nenaťahovali.
Cestou nazad hodinové zdržanie pre nehodu (zhorené auto) a chronické nedodržiavanie rýchlosti domácich vodičov... Po tme sme zas dorazili na ubytko, ďalších cca 700 km za nami a na záver ešte šup do centra na Prosecco Extra Dry do SECC8 Bollicine. A aby teda dobre bolo, na diaľku sme ešte skontrolovali Emušku v novom dočasnom domove.Read more