Den 17 motorkarske Le Mans

Doobedu v ramci zhanania sucharov sme si s Tomcom na polhodinku odskocili na plaz. Tomco sa aj vykupal. Plaz je pekna, pekny svetly piesocek, nikde ziadne kamene, skaly... Celkovo je to tu pekne, ale je to az prilis turisticke, ako zhodnotil Tomco, ako v Chorvatsku. V Thajsku to bolo take uvolnenejsie, viac domacke, hlavne na Koh Jum, na ktory stale spominame.
Na plazi ma zaujmu privesne lodne voziky, ktore su cele z dreva. To je vsak nic oproti ujkovi elektrikarovi, ktory opravuje poulicnu lampu. Nema stikacky. Kabel prerezava zeleznou pilkou ;)
Podobnych odbornikov sme zazili v Thajsku. Rozlozili bambusovy rebrik a po nom vyliezli na stlp s guncou kablov. Jedinou vybavou boli zelezne kombinacky. S nimi ujko dokazal odsrubovat aj krizovu srubu.

Potom sme sa snazili zopar hodin sucitit s Dankou, ktora len ojkala a na vacsinu otazok odpovedala "bud ticho" (neskor nam vysvetlila, ze je to nakratsia mozna veta, ktorej vyslovenie si vyziada najmenej energie a ktorou nam hovori, ze uz vlastne ani nevladze rozpravat).
Po case sa zase zacala tvarit, ze jej je lepsie. Hned prvy suchar jej tvrdenie vyvratil. Teda vlastne ona vyvratila suchar, po cca 10min.
Takze vsetci oddychujeme v izbicke - samozrejme, ze cely cas vonku protestne svieti slnko.

Dalsi plan zohnat Danke banany sa zacal pesim hladanim bananov v nasom stredisku. Kedze sme neboli uspesni, sadli sme nakoniec na motorky, ale ani vo vzdialenejsich castiach sa nam banany zohnat nepodarilo.

Nakoniec sme kvoli bananom zasli na motorkach az do hlavneho mesta, co je na motorkach taka polhodinka. Vzhladom na to, ze som sa zbavil nadbytocnej bagaze, ktoru zvycajne na motorke nosim (Danky) som si mohol s motorkou uzivat vietor vo vlasoch, teda v prilbe, ktora pri velkych rychlostiach uz doslovne plavala na vzduchovom vankusi na mojej hlave.

A kedze sme uz boli tak daleko museli sme si aj nejako uzit. Plan bol vystverat sa motorkami na najvyssiu horu ostrova 881m vysoku Gunung Raya.
Na motorkach to bol zazitok ako horsky pretek po nekonecnom Branisku. Na nasich smiesnych skutrikoch sme si uzivali rychlopsti a naklony. Bohuzial moja motorecka (typovo identicka s Tomcovou) netahala ako Tomcova a hore kopcom obcas umierala pri max. rychlosti 40kmh...

Po vystverani hore sa chvilku kochame nadhernymi vyhladmi (bohuzial je zamracene, takze foto nic extra) a vybiehame na niekolkoposchodovu vyhliadkovu vezu, kde sme vo vyske presne 900m nad morom. Z veze vidno ostrov, rieky vlievajuce sa do mora, ale aj mnozstvo ostrovov a ostrovcekov v okoli, ktore v tom mori vyzeraju akokeby plavali vo vzduchu. Dame si teply cajicek a radsej vzhladom na zvysujucu oblacnost utekame prec.

Nasadneme na motorky a Tomco zahlasi, ze mu je daka zima (ale este neidentifikoval, kde je pes zakopany). Po cca polkilometri mu docvakne. Motorkarsku prilbu si zabudol hore na vezi. Otocka a plny plyn spat. Tomco sa so svojim turbomotocyklom straca v dialke a ja na plny plyn tlacim tu moju hore kopcom. V prudkej zakrute v ramci ponahlania vojdem rovno pred protiiduce auto (pri malej rychlosti, vazne to nebolo). Konecne sa vystveram hore. Chvilu pockam na Tomca a zas sup rychlo dole. Kym ja ficim vpredu (dole prudkym kopcom to taha a ja mam lepsie brzdy ako Tomco), tak Tomco sa v tej istej zakrute takmer vyvrati, kedze kopec tam je strmy a Tomcove brzdy maju zjavne viac dekoracnu funkciu.
Tomco uz vidi rozbitu motorku, ale situaciu v zakrute zachranuje vyhodenim brzdiacej kotvy (svojej nohy). Vzhladom na to, ze ma na nohach plastove topanky osuchava a smirgluje ich na asfalte. Zatial co za autami citit zapach spalenej spojky, za Tomcom pravdepodobne smrdi roztopeny plast ;)
Nastastie to nejako ustoji a na dalsej zastavke mi v euforii ukazuje svoju ofrezovanu topanku ;)
Dole smykame sialenou rychlostou, kedze oblaky nevyzeraju privetivo.
Potom to pride. Prva kvapka ma velkost, ktora dava tusit, ze toto sranda nebude, do zopar sekund prsi ako o zivot. Nastastie sa nam po chvili podari najst nejaky miestny uz zavrety streetfastfood. Vbiehame pod strechu a uzivame si plny komfort. Su tu stolicky, kos, voda a hned vedla obchodik s cipsami ;) Co viac si mozeme zelat. Snad len aby doprsalo. Po cca polhodine lejak nastastie ustane sadame na motorky a sup domov.

Doma polomrtva Danka chutna bananik, uvidime ake to bude mat nasledky...

P.S. Tento vylet bol pre nase motorky tak narocny, ze sme obe motorky dnes tankovali az 2x. Benzin je tu tak lacny, ze na jednu motorku tie dve tankovania vychadzali spolu na 1,5Eur. Skoda, ze tu nemam Pathfinderika, ten by sa tu napapkal.
Inak tankuje sa tu tak, ze najprv zaplat (netusis kolko budes tankovat) a potom tankuj. To dnes prispelo k tomu, ze sme motorky pretankovali az z nich tieklo. Co je toto za system ;)

P.S. Part 2: dnes sa nam podarilo najst Pata a Mata, zato sa nam vyparil cely velky obchodny dom; nastastie sme ho po case predsa nasli (a to je vsetko na jednej jedinej ulici, ale je tu toho milion) Czytaj więcej