• Den 11 chaos na letisku v Krabi

    December 29, 2016 in Singapore ⋅ ⛅ 27 °C

    Jeden polepetko, jeden stresuliak, jeden zurivec - kazdy si priradi, co mu je najblizsie vystupuju na letisku Krabi z taxika, ktory zastane priamo pres vstupnou branou - ako vo filme... Uz len cerveny koberec. Okuliare medzicasom poskladane. Trvalo to len pol hodinu.

    Ovesani kuframi, ktore pravdepodobne presahuju povolenu vahu, s kopou vody, ktora sa nesmie prenasat hladame check-in.

    Samozrejme Tomcov pas automaticky check-in neakceptuje. Tomco neakceptuje, ze self checkin jeho pas neakceptuje a skusa vedlajsi. Ten tiez neakceptuje ;)

    Pre istotu platime 10bahtov (to je biznis), aby sme odvazili Dankin kufor. Samozrejme 1kg nad limit (po tom, ako ho cely prebalila a najtazsie veci dala do kufra mne a Tomcovi).

    Na letisku, ktore bolo pri nasom prilete ludoprazdne je miliarda ludi, vsade sa to hemzi a my niekde v strede haly prebalujeme kufre.

    Nakoniec smerujeme k normalnemu (nie automatickemu) checkinu.
    Polepetkovi (Danke) na poslednu chvilu trkne, ze ma v batozine nepovoleny krem.
    Tomcov kufor pre zmenu neprejde kontrolou, obsahuje zakazane veci...
    Na sklamanie nas vsetkych vyhodia Tomcovi z kufra powerbanku a nechavaju si ju (moju si nevsimli?). Mame pokazenu naladu ;(

    Smerujeme k vazeniu kufrov, max. je 20kg. Dankin mysleli sme, ze najtazsi kufor presiel len o 1,5kg. Tomcov kufrik vaziaci v Kosiciach 11,5kg mal nepredpokladane 19,5kg, vsetkym nam stiahlo zadok. Presiel teda len o pol kila. Moj minikufrik v KE plne napechovany na rovnych 10kg vazi po Dankinych upravach takmer 17kg. Nevieme ako je to mozne, ale nase kufre maju o cca 10kg viac ako v KE a to nie len, ze sme nic nekupili, ale este sme si cast veci nechali v hoteli v Ao Nang. Prechadzame teda len tak/tak.

    Este prejst cez imigracne... Dolezitu karticku, ktoru nam dali pri prichode Tomco preventivne vyhodil ;) a Danka ju pre zmenu zbalila do kufra, ktory sa uz niekde po pasoch pohybuje smerom k nasmu lietadlu...
    Zamraceny imigracny uradnik nas nakoniec necha prejst, ale nejake stresom vyprodukovane kropaje potu cela tato situacia vyprodukovala.
    Konecne sme vsetkym presli. Kupujeme sendvice a dake oplatky a cakame v odletovej hale na lietadlo. Snad sa uz nic neskomplikuje.
    Read more