Den 11 Marina Sands Bay

Stale viac a viac sa priblizujeme k roznym mrakodrapom, poniektore su naozaj specificke architektonicke kusky. Doteraz ten Simgapur mal nieco do seba, ale nedalo sa povedat, zeby to bolo nieco svetove.
Ako sa vsak blizime k Marina Sands Bay, zacina to byt cim dalej tym vacsia pecka.
To su veci, ktore sa proste musia vidiet, to sa neda zreprodukovat ani pismom ani fotografiou. Obrovske vyhliadkove koleso sice vidim prvy krat v zivote, ale vsetko sa to zacina az za nim. Stavby neskutocnych tvarov, mrakodrapove "sidliska" a to vsetko zakomponovane do jedneho celku s riekou a dofarbene tropickymi rastlinami od najmensich kvetov az po vysokanske stromy. Obcas doladene fontankami, soskami, proste nemozne popisat spisovatelom mojej urovne.
Navyse sa zacina stmievat a vsetko sa zacina nasvecovat bud statickymi, jemne sa meniacimi, alebo podla hudby hrajucimi farbami. Nieco neskutocne a nepopisatelne.
V strede toho vsetkeho dominantny hotel Marina Sands Bay - nieco, co ked vidite z dialky je impozantnym architektonickym vytvorom, ale ked ste priamo pod nim, alebo priamo v nom, tak sa to ani neda popisat.
Ja som sa tam z toho skoro "pototo" od strachu (ospravedlnujem sa, ale expresivnejsi a zaroven slusnejsi vyraz som na ten stav nenasiel). Tie vysky, rozne prechodove mostiky vo vyske snad 20m nad zemou, niekde velmi hlboko pod vami dialnica s roznymi efektnymi (pre mna nedoveryhodnymi) sklenenymi zabradliami, alebo vnutro nakupnej casti, kde z horneho poschodia pozerate na to dolne ako do priepasti a zase len sklenene zabradlie... To vsetko a moj strach z vysok mi sice zabezpecilo fascinujuce vyhlady, ake som nikdy v zivote nezazil, ake vsak uz nikdy ani zazit nechcem. Ti dvaja to este chceli dorazit sklenenymi ultrastrmymi (z mojho pohladu) eskalatormi, ktore na jednu supu prekonavaju 4 poschodia (akurat, ze tie poschodia su take vysoke, ze ten jeden eskalator ma mozno vysku 5 poschodoveho domu...
Nastastie od toho upustili, ked videli moju smrt v ociach...Læs mere