Den 23 kajakmi do Krokodilej jaskyne

Po ranajkach poziciavame 2 kajaky a v ustrety dobrodruzstvam vyrazame po rieke do zakuti mangrovovych lesov. Este netusime, ze dnes pravdepodobne zazijeme naj zazitky tejto dovolenky. Ujko sa nas pyta, ci nepotrebujeme aj vodotesny vak - no na co by nam asi bol ;) Dalsie zazitky poukazu na to, ze ani ten by nam nepomohol.
V nasich plecniacikoch nabalenych zakladnymi potrebami vratane vody na pitie a hlavne baterkami mame v plane preskumat Krokodiliu jaskynu. Ta sa nachadza v spleti roznych kanalov a kanalikov, ktore vytvara miestna riecka. Priblizne instrukcie ako sa na vode nestratit mame. Co nam na riecke hrozi, coho sa mame vyvarovat a co v nej zije sme sa zabudli spytat. Jedna sa totiz prave o riecku, kde kedysi v minulosti zili aj krokodily. Predpoklada sa (teda nie je to iste ;), ze dnes uz neziju.

Po zopar zaberoch padla Tomco s Dankou zacnu nadavat.
Zas sme totiz dostali sit-on-top kajak, aky sa tu vsade poziciava a to je nieco, co sa neda porovnavat ani s komfortom nasho nafukovacieho a nie to este morskeho kajaku. Na tejto doske na vode vas po chvili boli vsetko.

Aby toho nebolo dost standardnou vybavou su vesla, alebo ako to Danka nazvala skor lopaty, ktore by nam mali pomahat posuvat sa vpred. Velmi nepomahaju. Svojim tvarom mi skor pripominaju drevenu lopatu, ktorou sa vybera chlieb z pece...
Ucinnost katastrofalna. Samozrejme sa tlacime proti prudu rieky a vsetkenu este dopomaha odliv z mora. Chvilku prestaneme padlovat a uz nas to otaca a tlaci spat. Do toho vsetkeho sme pre istotu obleceni vo vestach a vonku cely den riadne pecie.

Je to umorne, Tomco ma chut sa otocit uz po prvych 100 metroch.

Vyhlady su vsak velmi pekne. Je to nieco podobne ako nas Ruzin. Obcas okolo nas vysoke skaly, obrastene utesy a po pobrezi takmer vzdy milion mangrovnikov (to je taky strom, co mu korene koncia az niekde meter nad zemou a az tam sa zacnu spajat do kmena).

Najoblubenejsou cinnostou pocas tohto umorneho kajakingu sa stava hladanie miest na riecke, kde je aspon trochu tienu, pripadne pridrzania sa korenov stromov na brehu v ramci castych oddychov, aby nas zas neodnieslo spat.

Cestou nachadzame vodny vstup do tohto mangrovnikoveho pralesa a po niekolkych metrov pretahovania sa uzkou uzinou pomedzi korene stromov sa ocitame v rajskom jazierku pod vysokym skalnym masivom. Tam je aspon tien, takze sa da chvilu oddychnut.

Riecka ma mnoho zakrut a odbociek a chvilami pochybujem, ci sme nezabludili. Stale sa viac a viac zuzuje, ale zjavne je hlboka. Teda aspon mame taky pocit.

Tomco stale viac a viac nevladze, takze skusa na kajaku rozne pololeziace polohy. Pri tom je oprety o vak, ktory ma na chrbte. Pri tychto polohach je vak len tesne nad vodou. Vo vaku ma samozrejme svoj nevodotesny mobil a vsetky doklady a peniaze.

Po case si vsimame, ze z Tomcovho vaku kvapka voda. Prestraseny Tomco vsetko vybaluje, aby zistil, ze vak bol napadnuty zvnutra. Tomcova voda na pitie pravdepodobne nevydrzala jeho opieranie sa o vak a praskla. Vak je cely zatopeny, ale mobil to pravdepodobne prezil.

Len tak mimochodom moj mobil ma z Thajska tazke nasledky. Aj ked ho neustale nosim v puzdre a maximalne setrim, tak nikto nevie kedy a ako, ale je cely prasknuty. Nastastie zatial len zadna strana ;)... Ak dobre pocitam je to uz jeho 4ta "fraktura" za svoj zivot a je to nezavisle na stale sa zvysujucej starostlivosti stale castejsie. Nejaka starecka mobilna osteoporoza ho trapi.

Inak cele toto padlovanie, ktore zahrna rozne "namorne" bitky medzi dvoma superiacimi kajakmi sa narehotame ako este nikdy.Read more