Den 25 oddychovy den na Tarutao

Tomco s Dankou su uz tak dorazeni, ze odmietaju odist z ostrova, chcu tu zostat az do konca. Z mojho pohladu je vsak potencial ostrova vycerpany (to zdaleka nie je, ale musel som skrtnut vsetky zlozitejsie aktivity) a teda je cas presunut sa a uzivat si inde. Vylihovat na plazi, co je aktualne dostatocna aktivita pre Danku a podriemkavat v domceku v ramci rekonvalescencie, co zas realizuje Tomco fyzicky zniceny vcerajsou dopravnou nehodou nie je pre mna velmi zaujimavy program. Navyse Tomco by sa bol takto schopny liecit az do konca pobytu. Citi sa ako po transplantacii srdca. Musim ich trochu rozbehat.

Trosku sa buria proti mojim napadom menit lokalitu, ale nakoniec ich presvedcim. Zajtra odchadzame na pevninu a presuvame do Hat Yao, do narodneho parku Chao Mai. Je to od nas asi 50km po vode a potom este 140km po suchu. Z hladiska turistickeho ruchu by to mal byt zapadakov (proste tam ludia velmi nechodia, lebo je to daleko) avsak z hladiska prirodnych kras by tam malo byt pekne. Navyse sme si objednali plny komfort po tej studenej vode, co mame tu. Dolezite je tiez, ze je to priblizne na polceste do Ao Nang, kde sme posledne 2 noci. Takze si dlhu cestu z Tarutao do konecneho Ao Nang rozdelime na polku.

Doobedu aj mna zmohne unava sposobena vcerajsimi aktivitami. A zase sa mi sniva.

Tentoraz som na nejakej svadbe, kde nas dotiahol Nano (nie je to jeho svadba), kde si zo snu pamatam len dve veci.

Prva je, ze Nano nas vzdy ubezpecuje, ze sme tam realne pozvani, takze mozeme jest kolko chceme, nemusime sa obmedzovat. Tomco je z toho nadseny.
Mozno sa to len v podvedomi premieta, ze uz tej thajskej ryze mame dost. Cim dalej tym castejsie v nadejach spominame na Vajcomastra, ktoreho stretneme posledne dni v Ao Nang a teda na take europskejsie ranajky tak produktmi ako aj mnozstvom.
Tu kedze je jedna restauracia s obmedzenou ponukou, mame aj na ranajky casto len nejake ryzokura. Kazdu chvilu sa tu uz tiez rozprava o kapustnici a reznoch, co nas cakaju po prichode domov.

Druhy fakt, ktory vo sne riesim je vsak desivejsi. Nejako som si zabudol pred svadbou dat dokopy moje vlasy a mam teda riadne haro. Ked zavrtim hlavou vyzeram strapaty ako ranna Danka, len to mnozstvo a hustota je este o dost o dost vacsie.
Cele sa to odohrava niekedy na jesen, vonku je prijemna teplota.

Ked sa zobudim v sekunde mojmu telu zapaluje, ze toto nebola prava realita. Ze mu ta realna vonkajsia teplota dovtedy nevadila...
V zopar sekundach citim ako sa zacinam potit a vsetko zo mna tecie. Vonku je Crematoria (nazov planety z jedneho filmu, kde bolo ukrutne teplo) .
Sen len potvrdzuje to, ze ked je mozog presvedceny, ze je vonku jesen, tak je vonku jesen. Bohuzial tomu svojmu procesoru uz neviem nanutit predstavu, ze sa vonku pred domcekom lyzuju tucniaci ;( Boze je tu teplo...

Po vydatnom spanku smerujem k Tomcovi na poobednajsiu vizitu. Tomco vyvaleny v posteli, uz len infuzie natahat. No a to by ste neverili. Na stolickach zas susi peniaze...

Ja s Dankou sa este poobede vykupem na nasej panensky prazdnej plazi a trochu sa poopalujeme. Nemame stastie ani na raju, ani na lionfish a aj krabov je dnes akosi pomenej. Na oblohe cely den ani oblacik. V domceku teplo, vonku teplo, este aj v tom mori teplo.

Tomco prezije cely den na "izolacke" vo svojom domceku. Klud na lozku je pre rychle vyliecenie ran na tele a dusi dolezity ;)

Trosku ma mrzi, ze sme sa nedostali na tu Korytnaciu plaz, ale zas nemusime vidiet vsetko, treba aj oddychnut.

Podvecer s Dankou musim povinne hrat karty. Pili s tym usi uz zopar dni.
Najhorsie je, ze je tu tak teplo, ze Danka tu pobehuje (a hraje karty) polonaha. Takze to sa mi uz neoplati ani vyhravat - nema co zhadzovat ;) Fotky nemam ;)

Na veceri stretneme mladu americanku, ktora mluvi cesky. Ma totiz ceskych rodicov, ktori emigrovali. V ramci skolskeho projektu hlada na ostrove nejaku "veverku". Aj my hladame pytona a podobne ako ona nemame stastie. Spolu s nou ideme vecer na plaz pozerat na foforeskujuci plankton.
Planktonu nikde, ale pekna kopka krabov...Read more