Den 30-31 let domov

Taxik meska, co nas trochu znervozni. S Dankou, ktora nevyzera najlepsie vsak nakoniec odchadzame na letisko.
Tam pri kontrole oznacia ako inak Dankin kufor velkou cervenou visackou "Heavy" (ukrutne tazky). Po prejdeni vsetkych moznych i nemoznych kontrol Danka mrtva lezi v kresle v odletovej hale a ochka, ale vyzera, ze prevoz na Slovensko prezije ;)

Cely let Krabi-Doha je uplne bezoblacno. Uzivam si pohlad z 12km vysky na slnko za horizontom a dole rozsvietene mesta (t.j. obloha este cerveno-zlto-modra, ale na zemi uz tma). Takto sa kocham celou Indiou. Kedze lietadlo nie je uplne plne, my traja striedavo okupujeme celkom 8 sedadiel - aspon sa trosku natiahneme (teda Tomco presne jedno a ja s Dankou zvysnych 7). Aby som si aspon ako tak zvysil pohodlie pokradol som po celom lietadle 4 dalsie vankuse. I tak to bol umorny let, hlavne pre Danku, ktora pravidelne dohliada na to, aby lietadlove wcko nezostalo dlho prazdne.

Na letisku v Dohe dlho hladame ake take vhodne lezovisko. Ked sa to podari zistime, ze sme uz nie len vedla detskeho ihriska, kde kvicia deti (ten rev si neviete predstavit, to treba zazit, jeden tam snad hodinu besnel, akoby ho natahovali na skripci), ale navyse pod superobrovskou obrazovkou. Tam ked sa zmeni obraz, tak vas to zabudi aj pod dekou. (lezovisko a obrazovka na foto)

Vdaka letu Doha-Vieden Boeingom Dreamlinerom (dream=sen) si zasnivame ako sa asi citia sardinky v plechovke. Sme v tom lietadle neskutocne natlaceni, este aj sedacky sa nam zdaju mensie ako v predchadzajucom Airbuse. Cely let zas bezoblacny. Danka stale nezanedbava lietadlove wc.

Vo Viedni nekonecna 6 hodinova prestavka. Danka pravidelne na WCku. Obsadzujeme velky cierny gauc, na ktorom si Danka pomocou deky vyrobi svoju vlastnu postel, ale okolo nas cim dalej tym vacsi ruch.
Netuzime po nicom inom ako trosku sa prespat, ale neda sa.
Po nekonecnom cakani nastupujeme do nasho posledneho lietadla a po 27 hodinach cestovania konecne vystupujeme na Airport Kosice.Read more