Chramy, lodicky, red light district

Rano sa vyberame na obhliadku naj chramov. Cestou kupime pre mna znackove topanky ("crocs" znacky Baoji ;), ktore musia vydrzat celu dovolenku.
Zhodou okolnosti nakoniec neplanovane koncime na sukromnej longlongtail boat (uzka lodicka s dlzkou cca 14 metrov), ktora nam robi prehliadku po kanaloch stareho mesta. Ako spravni namornici pocas toho dokonca preplavime dve plavebne komory a zaroven konstatujeme, ze robit fakultativne vylety na Lunik 9, alebo zname predmestie Secoviec by mohol byt celkom vynosny biznis. Plavime sa totiz cez chudobne stvrte plne polorozpadavajucich sa chatrci a nezaplatili sme za to prave malo aj ked sme to ukrutne zjednali. Pocas plavby stretavame clnkopredajkynu vsetkeho mozneho. Prikvaci sa ku nam a snazi sa nam predat nejake carachy. Bola to sranda, ale biznis sme jej nespravili. Cela ta plavba ma svoje caro, ale hodinka plavby je postacujuca.

Pozn. Bangkok, co v preklade jeho originalneho skrateneho thajskeho nazvu Krung Thep znamena Mesto anjelov, totiz nazyvaju aj Benatkami Azie a to pre jeho centralnu rieku pripominajucu Benatsky hlavny kanal s mnozstvom malych kanalov (klongh-ov). Bohuzial mnozstvo kanalov bolo v minulosti zasypanych prave kvoli vystavbe ciest, no i tak je Bangkok stale mestom, ktore zije aj lodami a na hlavnej rieke je to viac ako viditelne.

Neskor na brehu kupujeme pre Tomca nohavice, kedze ho nechcu pustit do kralovskeho palaca v kratasoch a pocas celeho dna tiez nakupujeme zopar chutoviek ako sejk z dracieho vajca (to je ovocie), mango, goja, durian...
Samotny palac je architektonicky uzasny, atmosferou vsak katastrofalny. Cely je totiz prepchaty kriciacimi hordami (to je snad slabe slovo) cinanov.
Po nom navstevujeme este chram, kde je najvacsia socha Budhu. Rozmery 46x15m a z neho pokracujeme lodnou MHDckou k ikone Bangkoku chramu Arun (Wat Arun).
Ten je fakt perfektny, to treba vidiet a zazit, fotky tie rozmery a detaily zaroven nedokazu zachytit. Naozaj sme sa nabazili unikatnych stavieb a navyse som aj do urcitej miery odsledoval, ako je to asi postavene...

Tomco je uz totalne na odpis (nevladze), Danku hryzu topanky, takze si na dorazenie davame pesi pochod cez indicku stvrt (kde vsetko zatvaraju takze nic extra) az do cinskej stvrte, kde to tradicne zije hlavne jedlom.
V cinskej stvrti sa obetujem, aby si obaja odychli a chvilu posedeli a objednam si za nie malu sumu nieco z coho ani po cinsky, ani po anglicky nerozumieme ani slovo. Na obrazku to vsak vyzera ako polievka a druhe jedlo.

V realite mi dojde nieco ako polievkovy dezert. Je to ukrutne sladke a plavaju v tom nejake exkluzivity, inak by to nemohlo byt tak drahe ako je to male... Ty dvaja sa len rehocu. No co vyskusal som... Ani jednu ingredienciu z tej polievky ani podla vyzoru ani podla chuti neviem identifikovat.

Ukrutne unaveni si skratime cestu tym, ze sa zvezieme jednu zastavku metrom. Snad sme viac nenachodili po tom metre a vystupujeme uz po tme v centre sexualneho biznisu Bangkoku.

Je to nieco ako trh (ten je v Bangkoku viac menej vsade) a stadial sa vchadza dnu do podnikov, kde uz sa tanci okolo tyce (co som zahliadol zvonku vyzeralo to zaujimavo). Vonku su vycapene nadhanacky a tie lakaju dnu do barov. Tam sme sa pri cenach a skusenostiach z internetu radsej neodvazili a uzivali sme si len vonkajsiu atmosferu.
Dankinou otazkou dna bolo, ze preco vsetky maju odrene kolena, na co znaly Tomco pohotovo vysvetlil, co asi robia vacsinu dna v klaciacej polohe ;)

V tejto stvrti si zaroven uzivame zjednavanie, nakolko tu vsetko na otazku kolko to stoji dostavame asi 4x vacsie sumy ako inde. Takze najprv sa spytame kolko to stoji (500) a ked vidi predajca, ze nemame zaujem spyta sa kolko sme ochotni dat a my drzo povieme, ze 100. Tieto know how vyuzivavame, ked Danka objavi znackove hodinky a vidime ako jej za nimi srdce pisti... O zopar minut sa stava ich hrdym vlastnikom...

Po uz neviem ktorej veceri (tu kde sa clovek pozrie predava daky stankar jedlo) nasadame do ruzoveho taxiku a koncime na znamej Khao San road zo vcera.
Je to specificka backpackerska ulicka “world-famous backpacker ghetto” :) Miesto je tak vynimocne svojou atmosferou, ze do neho cestovky z inych casti Bangkoku robia zajazdy. Miesto hostelov, hudobnych klubov a diskotek popretkavane vsade pritomnym trhom. Predavaju sa tu remeselne vyrobky, malby, oblecenie, miestne ovocie, nelicencovane CD , DVD, da sa zadovazit siroka skala falosnych preukazov, dokladov, diplomov, pouzite knihy, falosny znackový tovar vsetkeho druhu v skutocnosti pochybnej kvality a pod.
Vladne tu velmi ziva atmosfera plna cestovatelov z celeho sveta.
Zaujimave gurmanske speciality su vyprazane skorpiony, lucne koniky, larvy, cervy, alebo svaby, ktore sa vsak v skutocnosti robia len pre turistov, Thajci take nieco nejedia.
Celkovo je to ukrutny bordel, kde kazdy podnik ma pustenu inu hudbu na plne pecky a cele to poskytuje nezabudnutelny zazitok. V jednom podniku hra ziva kapela a vsetkych navstevnikov uz maju tak zblbnutych, ze na celu ulicu spolu vyspevuju znamu melodiu avsak s vlastnymi slovami. Refren maju "no women, no sex" ;)

Vecer konci Danka pranim a susenim (to sme tu este len druhy den), co znamena, ze Danka o dve z troch kluciek, ktore mame v izbe natiahne snuru, ktora este ciastocne krizuje postel a po nej prevesia saty. Do rana sa ku nam nikto nedostane a do kupelne sa chodi po stvornozky vid. foto...

P.s. Tomco nameral, ze sme dnes len peso presli asi 20km, tak je jasne z coho su vsetci tak dorazeni...

P.s. Part 2 Tomca pocas dna zastavi turisticka policia... Ze mu chcu pomoct... Neskor identifikujeme, ze je to len falosny agent, ktory sa nas snazi predhodit ako biznis tuktukarovi (ujko riadiaci trojkolkomotorku); nenaleteli sme nastastie na jeho "super" ponuku...Read more