Hura Bangkok

Let bol narocny, polka lietadla kaslala, ale zas Tomco bacilov poslusne opatoval, ked kazdu chvilu fukal nos.
Letusky to uz nie je co byvalo, ked kedysi nastupili do lietadla ako modelky na molo. Teraz asi v ramci zrovnopravnenia robia letusky aj muzi, aj rozne ine kreatury. Ani tie sluzby neboli zazracne (ziadne drinky o.i.), ale zas priamy let to snad vyvazil.

Na letisku v Bangkoku sme na tom tak zle, ze vsetci okamzite bezime na WCko a tento Projekt s velkym P nas tak zdrzi, ze nakoniec svoju batozinu berieme uz z pasu, na ktorom svieti cervenym "last bags" (posledne tasky).

Vsetci sme ukrutne nevyspati a Bangkok nas privital tradicne zamracenym pocasim, pocas pristavania dokonca padlo aj zopar kvapiek, ale riadne teplo padne celkom dobre...

Az kym nenasadneme do tradicne klimatizovaneho a kvalitne podchladeneho autobusu a tam Danka obsadi miesto pre invalidov. Ked to zistime a zacneme sa smiat, objavime, ze Tomco sedi pre zmenu na mieste pre tehotne zeny...

Cela cesta do hotela sa zacne 9 prudovou (to len v nasom smere) plne upchatou cestou a pokracuje to vyhladmi na cesty a krizovatky, pri ktorych bratislavsky Pristavny most nestoji ani za povsimnutie. Okolo kopa mrakodrapov a miliarda aut jednoducho toto dopravne sialenstvo treba zazit.

Vecer este na znamu Khaosan road "backpackerske getto", kde to fakt zije. Nikto z nas sa vsak neodvazil vyskusat vyprazane skorpiony, opekame larvicky a podobne dobroty. V jednej ulicke to dokonca vyzeralo ako keby tam zopar psov cakalo na porazku.
Okrem kopy jedla vsetkeho mozneho druhu a inych obchodikov so satstvom sa tam prehanalo zopar vyzorovych exotov, ktori predavali nejake cudesnosti.
Navyse sme narazili na prvy cerveny bar a uz pred nim to riadne zilo.
Samozrejme v ramci ochutnavky sme si dali stiplavu green carry polievku... No vecerna atmosfera super az na to, ze ledva zijeme, takze sup do postele.Meer informatie