Stromy, všade stromy...

Dnes sa už konečne stíham pozerať aj inde ako do sonaru. Od slovenského úseku má už Tisza stabilnú hĺbku okolo 1,5m a viac.
Môj celodenný výhľad zahŕňa stromy, potom stromy, ešte stromy, zase stromy a nakoniec stromy.
Síce na všetky spôsoby, vo všetkých farbách a rôznych polohách a životných štádiách, ale v konečnom dôsledku je to ako nekonečná prechádzka lesom.
I tak to však má svoje čaro. Je to super relax ležať si vzadu na loďke, len ma otravuje, že občas treba korigovať kurz, či už rukou, alebo nohou podľa mojej aktuálnej polohy.

V každej dedine na rieke (aj keď tá je vždy za stromami, tak vidím max. kostolnú vežu) sa zvýši počet rybárov na loďkách parkujúcich v strede plavebnej dráhy. Našťastie je to úplne iná kategória ako “šíravský rybár“, takže sa zdravíme a môj prejazd im vôbec neprekáža.

Po nejakom čase vždy na loďke niečo vylepšujem, nastavujem a samozrejme hrám sa s rôznymi vecami ohľadom motoru.
Správanie lode sa totiž po odmontovaní hydrofoilov nezmenilo max. rýchlosť ešte klesla. Asi je tá loď proste príliš ťažká a tie hyddofoily na ňu pri týchto podmienkach nemajú extra vplyv.
Skúšam meniť sklony motora, presúvam po loďke benzínový balast, ale maximum je 12kmh. Potom začnem počítať celkovú váhu lode vrátane mňa a balastu a keď sa dopracujem k číslu 530kg, tak chápem, žeby som asi veľa od toho motora chcel... (váha prázdnej lode s motorom cca 260kg).

Cestou sa zastavím v Edovom obľúbenom prístave János-to. Parádny prístav aj prístupový kanálik, akurát na vstupe 0,6m vody a cestou som trafil dve neviditeľné pod vodou plávajúce papeky. Ale pekne za mnou vyskočili z vody...Read more