Tisza 2018

October 2018
Lodná expedícia po celom Maďarskom toku rieky Tisza. Read more
  • 24footprints
  • 2countries
  • 10days
  • 90photos
  • 0videos
  • 1.3kkilometers
  • Day 1

    Pred výpravou

    October 11, 2018 in Hungary ⋅ 🌙 15 °C

    Ako to už štandardne pri takýchto výpravách býva, všetko sa už pred výpravou komplikuje.
    To, že dodávka lode mešká mesiace je jasná vec, ale že tovar, ktorý potrebujem ku dokompletovaniu lode s nápisom v eshope "na sklade, doručujeme ďalší deň" mi bude dochádzať týždeň, s tým sa nepočítalo. A to som to telefonicky urgoval každý deň a každý deň ma presvedčili, že žiadny problém, zajtra ho mám. Už som bol úplne bezradný. Dorazilo sa to, keď som dostal sledovací kód na zásielku a v domnení, že zásielka na ďalší deň dorazí som po 24h zistil, že kód mám, ale balík ešte DHL ani neprebrala...

    Dôležité je, že som našiel spôsob ako z malej loďky spraviť obytný karavan i keď realitu bývania uvidím až na vode...
    Read more

  • Day 1

    Odhodlanénu šťastie praje

    October 11, 2018 in Hungary ⋅ 🌙 15 °C

    Konečne nadišiel deň D. Plánujem splaviť Tiszu od jej začiatku (splavného) v meste Jánd. Cez Gogle Earth zisťujem, kde sú nejaké vchody do vody a vyzerá to, že široko ďaleko je až jeden.

    Po strastiplnej ceste autom krkahájmi zo Šíravy, ktorá mala trvať 2 hodiny a v praxi trvala 3 zisťujeme, že vchod je súčasť prístavu, ktorý je otvorený len v sezóne t.j. do konca septembra.

    Situácia sa komplikuje.

    Skúsime autom zájsť pod most do vedľajšej dediny, kde sme niečo zahliadli. Areál oplotený, zamknutý a to, čo vyzeralo ako vchod do vody je nepoužiteľné...

    Pýtame sa strážnika "du ju spík ingliš?" aj keď vieme, že Maďar a angličtina to nem kompatibilné.

    Samozrejme nemá ani páru. Takže skúšame našu maďarčinu, ktorej celá moja slovná zásoba sa blíži k 20 slovíčkam. Našťastie viem po maďarsky slovo člnok a rieka a posunkami ukazujem, že šup do vody a maďar záhadne pochopí.

    Najprv nám po maďarsky vysvetľuje cestu, z čoho na počudovanie polovičku chápeme, ale bohužiaľ to nestačí.
    Potom prejde na kreslenie prstom v piesku - už to začína byť zaujímavé.
    Keď stále nechápavo čumíme, Maďar zavrie celý areál, ktorý má v pracovnej dobe strážiť, sadá do auta a odvedie nás k vchodu do vody, vo vedľajšej dedine o ktorom sme ani nevedeli.
    Keďže je to jediná možnosť ako vložiť loď do vody, nehodnotíme jeho kvality, nejako to tam už šupneme.
    Na prvý pohľad totiž vchod končí na úrovni vodnej hladiny (tým, že voda je nízka) a ja už viem, že to sranda nebude.
    Tak aj je. Potom ako nacúvam autom do vody je loďka stále 30cm nad vodou a vyzerá to, že ďalších 50m voda hlbšia nebude. Cúvať s autom do stredu Tiszy nemám odvahu.
    Po chvíľke sa zas objaví dáky Maďar a naznačuje nám, že tam tú loďku máme proste vykydnúť. Proste buď vyvrátiť vozík, alebo ju nejako zošuchnúť dole.
    Ten si to predstavuje, keď tu všetci majú 50kg pramice, ale táto loď je trochu iná váhová kategória. Len vody a benzínu tam je nabalených pomaly za 200kg.
    Keďže však nie je iná možnosť s ťažkým srdcom skúšam nikdy neodskúšané zhadzovanie lode z vozíka.
    Postupne ju nakoniec zošuchneme do vody. Našťastie v tej vode ledva po kolena ako tak pláva.

    Fotky ako v gatiach behám po Tisze má len Danka :) Takže žiadne foto...

    P.S. voda mi pripadá teplejšia ako na Šírave, ale to som len asi zahriaty z toho stresu pri vkladaní
    Read more

  • Day 1

    Prvé kilometre

    October 11, 2018 in Hungary ⋅ 🌙 14 °C

    Danka sa náhli s autom domov a ani neskontroluje, či sa mi podarí naštartovať. Autíčko sa cestou porúchalo na vozíku nejde ľavé svetlo,na autíčku pravé... :)

    Pre mňa štartovací manéver vyžaduje odpádlovať dobrých 50m do riečiska, kým vôbec môžem zložiť motor.
    V riečisku sa hĺbka zvyšuje na "krásnych" maximálnych 1,5m. (tak by mi z auta trčal strešný stan, keby ma to pri vkladaní stiahlo a ja by som už nevyšiel von :)

    Pokúšam sa naštartovať a ani na tretí ťuk nič. Pumpujem benzín, nič.
    Je to kus stres, lebo voda viditeľne prúdi a ja v strede plavebnej dráhy neovládateľné, prúdom unášané plavidlo.
    Problém sa vyriešil, akosi som pozabudol, že aj tento supermotor má vytrhávaciu poistku...

    Zábave však nie je koniec. Motor sa nie a nie zahriať.
    Vždy pri zaradení zdochne. Takto sa s ním mordujem snáď pol kilometra, unášaný prúdom.
    Rybári z brehu na mňa čumia načo mi ten motor ryčí na voľnobehu a ja sa snažím zbesilým pádlovaním zabrániť zrážkam s veľkými zakotvenými plavidlami. Neskôr takto skoro nabúram do modrého člnku Rendorseg (abo jak sa to pise...). Našťastie len zakotvený bez posádky.
    Po hodne dlhej chvíli ten zázrak konečne zaradí. Lenže hĺbka vody dáko klesá. Maximum jeden meter. Vidím to dosť kriticky. Preplavím sa okolo sútoku s riekou Szamos a od toho bodu je Tisza oficiálne splavná rieka. Neprejdem ani kilometer a rieka sa začína rozširovať a to už šípim, že to bude problém. Maximálna hĺbka v ktorejkoľvek časti rieky kolíše medzi 0,5 až 0,7m, idem od strachu na voľnobeh. Dva krát vyklápam motor...

    Začína sa stmievať, tak sa v tejto polmetrovej vode poberiem na jeden kraj Tiszy (už nemám čas hľadať efektné pláže). Dobrých 50m od brehu končím na bruchu, hádžem kotvu, o ktorej účinnosti mám pochybnosti a leziem do nepriehľadného stanu postaveného v prednej časti loďky.
    Ráno z neho vyleziem a zistím, či som o kotve pochyboval oprávnene...

    P.S. na foto jedna z najznámejších pieskových pláži na Tisze (a je to fakt piesok, žiadne bahno) bohužiaľ teraz už úplne ľudoprázdna a ďalšia foto parádny (náš pôvodný zamknutý) vchod do vody. Viď. Pčo tam parkuje pred tým vchodom, či to niekto pozná. Také niečo by som v takom zapadákove vôbec nečakal, ale zjavne aj na brehu to vyzerá ako Kamenec na Šírave. Sú tu reklamy na ťahanie na lyžiach, v kolese a iné adrenalínové veci, takže v lete to musí byť iný život.
    Read more

  • Day 2

    Prvá noc

    October 12, 2018 in Hungary ⋅ 🌙 17 °C

    Noc je úplne pokojná. To, že som sa neodplavil kontrolujem tak, že zurčanie vody počujem vždy len v jednom uchu a občasné škrekoty z lesa v druhom.
    O 2hej v noci už neviem, čo so sebou. Keby nebola taká ukrutná tma, tak sa už plavím.
    O 3tej to už nevydržím a vyliezam zo stanu. Totálna tma. Aj môj superbaterkomobil svieti nejako slabo.
    Pripomína mi to tmu v jaskyni v Thajsku.
    Fascinuje ma nočná obloha. Jednak vidím množstvo hviezd úplne detailne, ale krásne vidím aj hviezdy tesne nad horizontom. Chvíľu sa snažím zachytiť nejaké ufo, ale to vykrúcanie krku je namáhavé :)
    Svietim do vody a pripadá mi nejaká extrémne mútna. Keď sa v tej tme pozriem lepšie zistím, že to vlastne vidím cez krásne priezračnú vodu len 20cm hlboké dno. Doslovne trvá kým si zrak na tú tmu zvykne.
    Vo vode je kopa malých rybičiek. Pozorujem ich a keď o cca 3:15 ráno začujem z dediny hyperaktívneho kohúta, hodnotím, že je ešte čas pokúsiť sa trochu pospať.
    Read more

  • Day 2

    Plytká Tisza

    October 12, 2018 in Hungary ⋅ 🌙 16 °C

    Ranný štart je veda. V plytčine sa naštartovať nedá, takže zopár minút veslujem von z plytčiny. Potom naštartujem a kým sa motor dobrých 5 minút zohrieva mňa už neovládateľného unáša rieka a počas toho samozrejme stále veslujem, lebo to má tendenciu zas ma vtiahnuť do plytčiny. Kvalitná zahrievacia rozcvička.

    V rannom opare míňam prítok Kraszna a trápim sa keďže sa mi x krát za celý deň stane, že maximálna hĺbka kdekoľvek v celej šírke toku je medzi 0,5 až 1m a nájsť, kde ten meter je, nie je vôbec sranda. Výsledkom je krásne opieskovaná vrtuľa (t.j. piesok vyšmirgľoval farbu) a to každú chvíľu vyklápam motor. Keby nebolo všade pieskové dno, tak by som odvahu chodiť v 40cm vode na motor nemal... Na druhej strane je to samá krásna piesková pláž.

    Takto sa trápim doslovne celý deň. Behom zopár metrov krásne hĺbky medzi 7 a 10m a o chvíľu už sledujem dno.

    Postupne prechádzam do časti, kde je pravý breh Ukrajinský a ak za hranicu berieme stred rieky, tak som v Ukrajine takmer stále.

    Podarí sa mi nenápadne prejsť popod hraničný most (UA-HU) plný kamiónov a popri maďarskej vodnej hraničnej kontrole (ktorá vraj zastavuje väčšinu lodí kvôli kontrole dokladov).

    Po chvíli už sledujem ako mi rieku križuje nejaký vypasený bobor. Pekne vypasený. Po prihlížení som zhodnotil, že to bol skôr diviak :)

    Málokto si asi uvedomuje, že druhá najdlhšia rieka pretekajúca Slovenskom nie je ani Váh ani Hron, ale Tisa i keď Slovenskom preteká len biednych 5km, jedná sa v skutočnosti o najväčší a najdlhší prítok Dunaja o dĺžke až 965km.

    No a tých 5 slovenských kilometrov som si musel užiť!
    Takže som sa vylodil na jednej z dvoch slovenských pieskových pláží, trošku oddýchol, porobil nejaké fotky, až kým ma nezbalili policajti.

    Teda v skutočnosti len kontrola dokladov, ešte mi ďakovali, že som zastal na pláži, nakoľko nad plážou už mali prichystaný Land Rover aj s lodičkou, ktorú by museli vložiť do vody a povinne ma naháňať.
    Na Ukrajinsko-Slovensko-Maďarskej Schengenskej Tisza hranici sú totiž 3 kamery a každý kto tadiaľ prejde vraj musí byť zadokumentovaný aj keď ja v skutočnosti prechádzam len z Maďarska na Slovensko. Nikto však nevie, či som cestou nepristál na Ukrajine a nemám plné podpalubie cigariet.
    Škoda, že ma poriadne neskontrolovali mám ho totiž prepchaté benzínom (aj keď drahým slovenským).

    Večer kotvím na pláži pri dedinke Révléanyvár (uplávaných 77km) a rozoberám hydrofoily z nohy motora.
    Jednak to ide maximum "až" 13kmh, takže mi asi veľmi nepomáhajú a jednak pri tom polosklze okolo motora vznikajú nejaké divné vodné prúdy a celý zadok lode pri vyšších rýchlostiach je akýsi nestabilný.
    Zajtra budem testovať, ako to ide bez nich. Aktuálna spotreba príjemných 15l na 100km pri priemernej rýchlosti 8kmh. Takže podľa mojich výpočtov mám dosť benzínu až do Dunaja...

    Nestretol som zatiaľ žiadnu loď okrem zopár rybárov. Jeden sa mi po maďarsky snažil vysvetliť, že pozor plytká voda. Som mu ukázal, že mám sonar a len mu pochvalne klesla sánka, že akéto superplavidlo stretol...

    P.s. v krátkej slovenskej časti je parádny vchod do vody (asi kvôli tým policajtom), na celom dnešnom úseku bol jediný
    Read more

  • Day 3

    Stromy, všade stromy...

    October 13, 2018 in Hungary ⋅ ☀️ 22 °C

    Dnes sa už konečne stíham pozerať aj inde ako do sonaru. Od slovenského úseku má už Tisza stabilnú hĺbku okolo 1,5m a viac.
    Môj celodenný výhľad zahŕňa stromy, potom stromy, ešte stromy, zase stromy a nakoniec stromy.
    Síce na všetky spôsoby, vo všetkých farbách a rôznych polohách a životných štádiách, ale v konečnom dôsledku je to ako nekonečná prechádzka lesom.
    I tak to však má svoje čaro. Je to super relax ležať si vzadu na loďke, len ma otravuje, že občas treba korigovať kurz, či už rukou, alebo nohou podľa mojej aktuálnej polohy.

    V každej dedine na rieke (aj keď tá je vždy za stromami, tak vidím max. kostolnú vežu) sa zvýši počet rybárov na loďkách parkujúcich v strede plavebnej dráhy. Našťastie je to úplne iná kategória ako “šíravský rybár“, takže sa zdravíme a môj prejazd im vôbec neprekáža.

    Po nejakom čase vždy na loďke niečo vylepšujem, nastavujem a samozrejme hrám sa s rôznymi vecami ohľadom motoru.
    Správanie lode sa totiž po odmontovaní hydrofoilov nezmenilo max. rýchlosť ešte klesla. Asi je tá loď proste príliš ťažká a tie hyddofoily na ňu pri týchto podmienkach nemajú extra vplyv.
    Skúšam meniť sklony motora, presúvam po loďke benzínový balast, ale maximum je 12kmh. Potom začnem počítať celkovú váhu lode vrátane mňa a balastu a keď sa dopracujem k číslu 530kg, tak chápem, žeby som asi veľa od toho motora chcel... (váha prázdnej lode s motorom cca 260kg).

    Cestou sa zastavím v Edovom obľúbenom prístave János-to. Parádny prístav aj prístupový kanálik, akurát na vstupe 0,6m vody a cestou som trafil dve neviditeľné pod vodou plávajúce papeky. Ale pekne za mnou vyskočili z vody...
    Read more

  • Day 3

    Tokaj - Tiszalok

    October 13, 2018 in Hungary ⋅ 🌙 17 °C

    No áno neboli to len stromy, ešte kopa vtáčkov a kompy, pri ktorých stále tŕpnem,či podplávam lano. Pri jednej je to pekne natesno.
    Pred Tokajom to začína žiť. Tisza sa radikálne rozšíri a po fešnej kajakárke stretávam frajerikov na rýchlych Baylineroch.
    Keď okolo mňa prefrčia dve kajutové motorové jachty, uvedomujem si, že je víkend a na vode to fakt žije.
    Pri ústi Bodrogu ma predbehne veľká výletná loď.
    Všetci z tej lode na mňa čumia ako na atrakciu.
    No vyobliekaný ako do veľkomesta práve nie som...
    Z Tokaju sa náhlim, aby som ešte pred zotmením stihol prísť na nejakú pláž tesne pred plavebnou komorou Tiszalok.
    Zajtra ráno pokiaľ nebude komora pokazená totiž plánujem prekonať vodný výškový rozdiel 7m.
    Cca 3km pred komorou už po západe slnka na poslednú chvíľu kotvím loď k neznámemu mólu neznámeho vlastníka. To je dnes iný komfort parkovania. Teda pokiaľ som nejakému rybárovi neobsadil miesto a v totálnej tme mi po návrate z večernej rybačky nenakáže odpratať sa odtiaľ.
    Pod mólom je 8m vody a keďže niektoré dosky sú nalomené a niektoré chýbajú, dostať sa na breh bol adrenalínový zážitok.
    Zhodnotil som, že lepšie pevné a ukradnuté mólo, ako pláž s neistou kotvou. Predsa len tu stačí nechať sa niesť 3km po prúde a skončím v 7m prepade vodnej elektrárne. To by som asi nerozchodil.

    P.S. Celkovo dnes prejdených 85km.
    Read more

  • Day 4

    Noc na móle

    October 14, 2018 in Hungary ⋅ ☀️ 10 °C

    O 3tej v noci som v tej riadnej tme ešte upravoval fendre, keďže začalo fúkať a okrem lístia padajúceho na stan som počúval aj zvuky loďky ťukajúcej o železné mólo. A to nie je pre majiteľa lode práve príjemny zvuk. Inak bola noc príjemná, t.j. zima mi nebola. Spať totiž chodím v toľkých vrstvách ako by bola zima a podľa informácií, čo mám, vraj priamo pri vode bola minulú noc najnižšia teplota 2 stupne.
    Ráno to je vidieť na celej lodi. Dnu v stane nakondenzovaná voda kapčí priamo na mňa a keď vyleziem von všetko je mokré.
    Zopár minút len utieram loď a potom nasleduje rituál s motorom. Rána sú proste ťažké...
    Toto je však výnimkou. Štartovať loď ukotvenú na móle v hlbokej vode to je balada. Dnes nebolo žiadne veslovanie...

    P.S. 50m za mojim mólom bol nenápadný vjazd do chránenej zátoky s vlastnou plážou, ktorej súčasťou bol aj prístav...
    Na foto môj nočný brloh.
    Read more

  • Day 4

    Plavebná komora a pontónový most

    October 14, 2018 in Hungary ⋅ ☀️ 20 °C

    Ráno nemôžem spať už od šiestej, tak pomaly štartujem a smerom k priehrade sa nechávam fascinovať asi 30 mólami. Z toho je totiž pekná kôpka štýlu urob si sám, z toho, čo garáž dala.
    Ranný prechod priehrady bola hračka. Hlavne sa treba tváriť, že človek nerozumie maďarsky (ja sa ani tváriť nemusím) a celá obsluha beží v nadštandardnom móde, takže všetko prebehlo extra hladko a preplavili ma dokonca ešte skôr. Asi vedeli, že tam už dnes nikto nepríde.

    V tomto zmysle som taký osamelý vlk. Stretávam len rybárov, alebo miestnych na rýchlych člnoch. Žiaden dobrodruh v tomto čase...

    Inak je fascinujúce ako sa ten les mení.
    Takmer po Tokaj to bol jeden štýl, po priehradu iný a za priehradou sa to zas okamžite zmenilo.
    Tu je oveľa viac mŕtvych stromov strašidelne trčiacich z vody, či brehu a oveľa viac stromov je obrastených brečtanom do výšky aj 15m. Niekedy takáto rozprávková scenéria trvá aj 100 metrov.
    Myslím, že na to vplýva práve to, že tu sa hladina vody udržuje takmer pevná kvôli jazeru Tisza, zatiaľ čo na začiatku toku môže Tisza na jar stúpnuť aj o 10 metrov.

    Lahôdkou dnešného dňa bolo okrem preplávania priehrady aj podplávanie 1,3 vysokého pontónového mostu. Bolo to fakt na tesno a kebyže sedím na sedačke, tak mi hlava štrngne o železný nosník.

    Hneď za mostom preplávam riečny km 500, toľko mám teda ešte km do Dunaja. Pri tomto tempe cca 6 dní ;) To by Danka asi nerozchodila, keby som jej zahlásil, že po mňa má prísť až do Belehradu.

    P.S. viď. motorový dvojkajak na jednej z fotiek
    Read more

  • Day 4

    Výlet na riečku Sajó

    October 14, 2018 in Hungary ⋅ ☀️ 21 °C

    Deň som si spestril odbočkou na rieku Sajó (naša Slaná, čo tečie dakde pri Rožňave).
    Parádna riečka asi 2x užšia ako Bodrog plná popadaných a naplavených mŕtvych stromov vytvárajúcich peknú scenériu.
    Pekné spestrenie aj keď nesplnilo môj tajný plán poplaviť sa po Hornáde. Ten sa totiž vlieva do Sajó asi 30km od ústia a ja som na 7km zhodnotil, že už sa to tak hĺbkovo komplikuje, že tých ďalších vyše 20km by bol celodenný a s veľkou pravdepodobnosťou neúspešný projekt. Takto to bola len 3h vyhliadka.

    Čo ma fascinovalo bolo, že priehľadnosť vody bola okolo 1,5m. Takže jedno oko permanentne na sonare a jedno vo vode...

    Inak na rieke ma obehoval Bayliner s tak smiešnou trúbou. No Mariánovej nesiahala ani po členky.
    Read more