Ranný masaker

O šietej, tesne po východe slnka už neviem, čo so sebou, tak leziem von zo stanu pripraviť sa na vyplávanie.
Loď je na počudovanie ešte úplne suchá, takže štart je o to rýchlejší.
Po malých úpravách motora oproti štandardným továrenským nastaveniam už mám spôsob, ako ho ráno rozbehať počas cca minúty.

Hneď ako vyrazím uvedomím si krutú realitu.
Ráno je strašná zima a tá je ešte znásobená tým, že som tesne nad vodou v tom rannom chladnom opare.
Aby toho nebolo dosť práve zjavne zaćína kondenzačný čas. Celá loďka postupne vlhne. Zo strechy na mňa kvapká voda.
Začína byť v tom kabriolete taká zima, že okrem odvlhčovania loďky si dávam pravidelnú rocvičku. Napr. simulácia behania na mieste o rozlohe necelý m2 musí z brehu vyzerať zaujímavo.
Len hore mám oblečených 5 vrstiev (tričko, vesta, hrubá mikina, hrubá vetrovka, tenká vetrovka proti vetru), na rukách zateplené rukavice a stále mrznem.
Ako tak sa to porieši až okolo 9tej, keď míňam ostrov Bulati, za ktorým je už prvý vchod do útrob jazera Tisza.Läs mer