Podvečerný masaker - priehrada Kiskorei

Okolo 15tej dorazím k priehrade Kiskorei.
Na internete (a to som sa dosť snažil) sa mi nepodarilo nájsť žiadne informácie o časoch a podmienkach preplavby. Našiel som, že o 6:30 ráno, ale to by bolo dosť kruté a navyše to bolo na stránke, ktorá vyzeralo ako zo začiatku dôb internetu, takže informácia dosť stará.
Na priehrade Tiszalok však bola tabuľa, tak niečo podobné čakám aj tu.
Vplávam do miesta pred komorou a nikde nič.
Žiadna tabuľa... svieti červené svetlo t.j. komora zavretá a nepripravuje sa na preplavenie.
Chvíľu tam krúžim, pristáť nie je kde (v zmysle aj vystúpiť na breh a pokúsiť sa nejako fyzicky dostať dnu - všetko vyzerá byť oplotené so zamknutými bránkami). Krúžim ďalej a sledujem vyhliadkovú vežu priehrady, ale za oknami žiaden život (skadiaľ kontrolujú, kto je pred, alebo dnu v plavebnej komore).
Po chvíli to vzdávam a odplávam preč.
Provizórne kotvím na brehu asi o 500m ďalej a skúšam sa ísť spýtať miestnych rybárov, ktorí zase nepoznajú správnu odpoveď na "du ju spík ingliš?". Po maďarsky (bože jaký som skvelý) hovorím, že "Kiskorei otvoriť" a ukazujem hodinky. Čumia na mňa jak puci.
Zapínam dátový roaming, púšťam google translatora a pýtam sa zas. Zas čumia jak puci. Ujko mi dačo odpíše a prekladač to preloží ako úplnú hlúposť (podobne asi preložil môj text im).
Proste na maďarčinu je aj google krátky.
Vidím to blede.
Potom ujkovi trkne nejakým šiestym zmyslom a povie po maďarsky slovo komora (ktoré som ja poznal, že je to niečo s priehradou, ale nevedel som čo).
Mám pocit, že doteraz si mysleli, že chcem ísť na exkurziu do vodného diela a pýtam sa, kedy je otvorené, ale teraz už zjavne pochopili. A keď sa ma maďar spýta, že "boat" (tak predsa vie po anglicky), tak začínam tušiť, že pochopil, čo chcem.
Inak loďou som parkoval rovno vedľa nich...
Volá priateľovi na telefóne a píše mi, že 16:00, t.j. o nejakú polhodinku.
Ak by to tak bolo tak s tým načasovaním pri mne stáli všetci svätí.
Poďakujem sa a bežím s loďkou pred plavebnú komoru, kde sa pripútam o betónový stožiar stavaný na lode 20 násobnej veľkosti.
Keď buchne 16:00 a nič sa nedeje, začínam byť nervózny. Celý čas sledujem okienka na vyhliadkovej veži, ale vyzerá to ako keby mali dávno po záverečnej (kamery tam neboli).
O 16:05 sa odkotvujem a nezávisle na tom, že nikde žiaden život začínam krúžiť popred komoru. Stále sledujem vyhliadkovú vežu a pozerám, či sa nezmenilo svetlo na stav komora sa pripravuje k preplávaniu, ale nič.
16:15 stále nič. Nervy na dranc.
16:18 svetlo svieti "komora zavretá, žiadne preplávanie", ale dvere sa záhadne otvárajú.
Odľahlo mi riadne... Vo vyhľadni stále nikto. Vplávam dnu napriek zákazovému svetlu.
Dvere sa pomaly zatvárajú. Nikde nikoho. V komore Tiszalok dvaja ľudia rovno pri mne mi ešte aj ukazovali ako sa chytiť rebríka a tu nikde nikto.
Už vyše 5 minút sú dvere v komore zavreté, ja pripravený a nič sa nedeje. Keďže nikde žiadna živá duša už mi to pripadá ako automatický postapokaliptický svet. Nejaké senzory ma pustili dnu a čo ďalej, snáď tu nebudem nocovať.
Konečne sa začne vypúšťanie a hurá vo vyhliadni sa objavila postavička, ktorá ma kontroluje.
Vypúšťanie trvá nekonečných 20 minút a ja klesám z pôvodnej hĺbky 11,5m stále nižšie a nižšie.
Rozmýšľam kde sa to asi zastaví. Keď sme na 3 metroch začínam byť nervózny. Čím menšia hĺbka, tým horšie to bude vlastne aj s hĺbkou Tiszy za priehradou, na ktorej úroveň vlastne klesám.
Ide to strašne pomaly a na 2m už okusujem nechty.
Keď vidím na sonare meter tridsať a ono to stále klesá som už pekne rozložený. Nechcem zas zažiť to trápenie s polmetrovou vodou ako na začiatku Tiszy. A kde to vlastne až chcú klesnúť? Veď za chvíľu mi narazí motor o zem.
Zastaví sa to na rovnom metri. Ó bože horšie to už ani nemohlo byť.
Dvere z tejto 15m vysokej kobky sa otvárajú a ja vyplávam. 15m vysoké piliere (úvazníky) na druhej strane vyzerajú fascinujúco a zároveň potvrdzujú, že hladina je desivo nízka.
Hĺbka sa znižuje na 0,5m. Načo som sa ja tu trepal...
Rozmýšľam ako sa na bruchu doplavím do najbližšieho cca 65km vzdialeného mesta.
Našťastie po zopár sto metroch sa hladina koriguje a nakoniec sa plavím v prekvapivých 2 až troch metroch.

P.S. večer sa decentne vykúpem, primontujem späť hydrofoily a idem spať (na to, že som stále bližšie k rovníku je podvečer nejaká väčšia zima a čo bude ráno...); od priehrady sú všade mušle, to tu ešte nebolo...Read more