Szolnok

Ráno o 5-tej sa budím na to, že na strane, kde som mal breh a hodenú kotvu vesluje ešte po tme nejaký rybár.
V strese a totálnej tme pekne dlho hľadám mobil aj keď si ho stále dávam na to isté miesto. Poslepiačky prevrátim polku stanu a nie a nie ho nájsť. Keď konečne vyleziem zo stanu zistím, že všetko je ako má byť. Som prikotvený presne tam, kde som bol, len sa mi zjavne cez noc pomiešali strany v hlave.
Toľko zbytočného stresu.

Príjemným spestrením je, že odchodom z Tisza tó skončili aj čajky, toľko to milované šíravské vtáčiky.

Hneď ako sa ráno rozbehnem cítim, že loďka ide oveľa lepšie. Tak tie hydrofoily majú niečo do seba.

Zaujímavé je, že Tisa už ma odtečené vyše 500km od prameňa, ale na mnohých miestach by jej šírkou mohol konkurovať aj Bodrog.
Práve také miesta mám rád. Rieka tak zrýchli, že sledujem ako môj "speedboat" atakuje hranicu 13 až 14kmh (štandardne idem okolo 10kmh).
Ráno inak zase zima, ale ja idem ako frajer. Riadim jednou rukou v rukavici a druhá vo vrecku. Druhú rukavicu totiž od včera stále suším.
Od priehrady bolo zopár rozľahlých pláží, ale dominujú aj 100m dlhé úseky len asi 2m širokého piesku. Takýchto plážičiek je veľmi veľa.

Lahôdkou dňa mala byť preplavba 80tisícového mesta Szolnok. Užil som si mosty, milión prístavov a zopár bytoviek, ale z koryta extra nízkej Tiszy a za zákrytom stromov som nevidel ani veže známej katedrály.

Deň končím zase pánu bohu za chrbtom na pláži v jednom z oblúkov Tiszy na riečnom kilometri 291 pred mestečkom Tiszakécske asi v polovičke cesty medzi Szolnokom a mestom Csongrád. Hlavne Danka nech radšej nepozerá do mapy, kde to je.

P.S. Dnes len takto stručne, lebo mám veľa inej práce na internete - hľadať vchody do vody... Podľa pôvodného a najodvážnejšieho plánu ešte doma totiž malo byť mojim finálnym cieľom práve mesto Szolnok, ktoré som dnes preplával. V celom tak veľkom meste bol však len jeden vchod do vody aj to zamknutý. A hľadaj v takom meste toho, čo má kľúčik...Read more