Prístav Szeged

Postupne sa stmieva a ja to vpálim do prvého a jediného chráneného prístavu v Szegede.
Szeged je totiž koniec mojej vodnej cesty, keďže je to hraničné mesto.
Ďalej už Tisza tečie Srbskom a také plány som nemal ani v najdivokejších snoch aj keď palivo pre loďku aj pre mňa by mi na tých posledných 160km Srbskom stačilo... A potom už Dunaj...
Ešte 3 dni dozadu som nemal v hlave plán, kde vlastne skončím a teraz som jeden z mála tých, ktorí preplávali celú Maďarskú Tiszu. Dobrá to méta, vynikajúci pocit.

Mám v pláne v prístave prespať a ráno sa vybrať vlakom domov po auto, ale ako to už chodí plány sú jedna vec a realita ďalšia...

Takže tento príbeh zďaleka ešte nekončí...

P.S. zhoršená kvalita fotografií je úmerná zhoršenej kvalite mesačného svituRead more