Smer Sloní ostrov

Ráno, po vystúpení z lietadla a prejdení všetkých potrebných úloh na letisku, tesne pred ôsmou len o 5 minút zmeškáme autobus na ostrov.

Musíme tak čakať až do 11tej na zvonku skvelo vyzerajúci autobus. Dnu zatuchnutý, miesto svetiel žiarivky pripevnené o strop plastovými páskami... Okamžite po štarte všetci prepadáme do inej dimenzie. Totálny výpadok, extrémna únava.
Cesta tak ubehne celkom rýchlo.

Nástup na trajekt je kategória sama o sebe.
Najrv si musíme u tetky dohodnúť, do ktorého hotela nás majú dopraviť. S tetkinou angličtinou typu "ot s em ot hote?" (niečo typu "what is name of the hotel") to však nie je sranda. Tomčo pri takýchto przniteľoch jazyka kolabuje.
Za odmenu dostaneme od tetky zelenú nálepku, ktorú si na seba nalepíme a sme poslaní oddychovať a čakať.
Po chvíli nás všetkých zvolá a pekne v rade nám z kôpky odovzdáva nejaký papierik (vstupenka na loď?).
O max. 2 metre, (skôr menej) ďalej prechádzame okolo jej kolegyne (doteraz robili spolu), ktorá nám ten istý papierik zoberie (nepotrhá, neoznačí, proste zoberie na kôpku).
Takže v podstate to vyzerá, žeby si tie papieriky mohli podávať z ruky do ruky, ale pitoresknosť tejto tragikomédii dodávame my cestujúci, keď každý papierik preberieme a hneď podáme ďalej.

Po čase pomocou tejto prepravnej lode a taxíka po ostrove nachádzame svoju chatku, ktorá nás nijako neuhuruje (primerane cene 13 eur za chatku).
Potom navštívime večernú walking street plnú taterov a hippie barov a sledujeme špecifickú atmosféru tohto miesta.
Ulica je plná zaujímavých európskych, ale občas aj thajských kúskov.
Ňaňo ochutná prvý krát thajskú green curry polievku a potom grilovanú chobotničku...

Neskôr požičiame motorky (Ňaňovi nejde predné a mne zadné svetlo) a na dnes už pre mňa naozaj stačilo.

P.S. Počas písania tohto príspevku mi 5x vypadol mobil z rúk vplyvom mikrospánkov ;)Leggi altro