Oddychový deň v Bangkoku

Cez deň vyrazíme pešo hľadať niekoho, kto by nám spravil fotografie na víza. Prvý fotograf (po kilometri v horúčave) zavretý, druhý (po ďalšom kilometri) neexistuje... Prechádzame ďalšie kilometre v tomto sparnom smogu, až sme nakoniec úspešní.

Cesta je to viac ako zaujímavá. Ideme po ulici a tesne vedľa nás sú obchodíky, ak sa to tak dá vôbec občas nazvať.
Pomedzi rôzne potraviny, jedlá a thajské reštaurácie občas dokonca s nejakou tou bankou sú vsunuté napr. potraviny skrížené s opravovňou motoriek, všetko v jednom malom priestore. O chvíľku ohýbač železných profilov s veľkou ohýbačkou uprostred, po nejakom čase zas nasledovaný výrobcom komínov, ktorý na jednej strane obchodíko-dielničky o rozmere 5x5m má čisté rovné plechy a na druhej už rúry, kolená a pod. Celý proces výroby prebieha v minimedzipriestore medzi tým doslovne na kolene.
O chvíľu zas štýlová kaviareň po zopár metroch nasledovaná predajňou zaprášeno-zasmogovaných kníh.
No a perličkou je v strede tejto zmesi ďalšia "predajňa", ktorá by sa mohla volať "Recycle It", čo je čisto skládka odpadu s bordelom občas až po strop (viď. foto), v ktorej sa prehrabujú zamestnanci a snažia sa väčšie veci rozobrať na ešte menšie a možno využitelnejšie a nejako ten bordel roztriediť.

Pri vstupe do hotela nás už čaká otvárač/zatvárač dverí (to je celodenné zamestnanie...) a čudujem sa, že v rámci podpory v zamestnanosti nemáme obsluhu výťahu. Jednak sa necítime dosť dôležito, hotel nám zjavne nepreukazuje dostatočnú úctu a viete aké je to namáhavé stlačiť vo výťahu tlačidlo 11?
Asi to napíšeme do knihy prianí a sťažností :)

Po obede plánujeme našu zajtrajšiu celodennú cestu taxíko-vlako-tuk tuko-buso-tuk tukom do nášho nového ubytovania v Kambodži.

Večer samozrejme tradičná špilkovečera (kuracie rizky na špilke) doplnená o nudlovú polievku. Navyše sa tam dnes objavil predajca so žiarivo modrou ryžou... Našťastie som nebol hladný, lebo na produkty o farbách pracieho prášku, ktoré by ste štandardne nevložili do úst som tu hlavný ochutnávač ja.

P.S. Ak niekto nepochopil iróniu s obsluhou výťahu, tak sa snažíme poukázať na to, že v Thajsku je každý zamestnaný. A ak by mal byť niekto nezamestnaný, tak sa nejaká "dôležitá" pozícia vždy vytvorí... A pozor toto je tu tvrdé konkurenčné prostredie, žiaden socializmus, ale nejako zázračne to tu predsa len funguje.

Na predposledných fotkách trh, kde chodíme večerať zopár metrov od nášho hotela rozprestierajúci sa pod nadzemnou železnicou a foto vstupu do nášho hotela s nadzemnou železnicou tesne pred ním.

Na poslednej fotke spôsoby prepravy v Thajsku. V pozadí Songthaew (pickup) a pred ním mototaxi.

A ten kufor na jednej z foto sa podarilo aj zavrieť. Každým dňom je to s batožinou nejaké horšie a horšie.Read more