Presun do Vietnamu

Celý deň sa presúvame autobusom z hlavného mesta Kambodže do Ho Chi Minhovho (Saigon) mesta vo Vietname.

Autobus má ukrutne pomalú priemernú rýchlosť, takže k prekonaniu tejto len 250km dlhej vzdialenosti potrebujeme vyše 8 hodín.
Počas väčšiny tohto času neprejde doba dlhšia ako 10 až 15 sekúnd, aby náš vodič na niekoho nezatrúbil. Ako to pôsobí na nás cestujúcich to sa nerieši.
Hneď na prechode do Socialistickej republiky Vietnam vidíme ako tu veci fungujú. Žiadne rady na kontrole pasov. Všetci sú si rovní. Ale poniektorí sú si predsa trošku rovnejší.
Kľudne sa tu všetci predbehujú. Poradie kontroly pasu a teda rýchlosť akou človek prejde hranicu totiž určujú všimné bankovky vložené v pase.
Všetci tento systém chápu a bohato využívajú. Pas sa len položí pred colníka, ktorý ich má pred sebou zopár desiatok a on už rozhoduje v akom poradí sa veci budú riešiť. Medzi tým prichádzajú stále ďalší a ďalší ľudia a pred colníkom sa tvoria rôzne kôpky, ktoré on ďalej zatrieďuje do správneho poradia.
Aj keď naše "turistické všimné" bolo 5x vyššie ako zvyšný priemer, i tak sme si počkali dobrú polhodinku.
Za ten čas boli asi dvaja, čo mali tú drzosť položiť pred colníka prázdny pas. Takýto revolucionári však zaplatili za narúšanie tohto plne funkčného korupčného systému ťažkú daň. Boli okamžite presmerovaní do iného radu, ktorý však asi nikto neriešil, lebo to tam úplne stálo.

Ho Chi Min je obrovské všehofarbami blikajúce mesto plné motoriek a pri večernom prieskume zisťujeme, že aj konečne lacné aspoň, čo sa jedla týka.

Plán je zostať v tomto hlavnom meste Vietnamu 2 noci, narýchlo ho preskúmať a presunúť sa k moru. Podľa toho, ako nás hlavné mesto osloví, na toľko dní sa tu ešte vrátime tesne pred odletom domov.

P.S. na fotkách su zábery z cesty a na konci moja večera parená buchta (ryžová) plnená mäsom a vajíčkom...Читать далее