Luxusná noc

Do polnoci tesne okolo našej papierovej izby (čo sa zvukov týka) chodia ľudia, vreštia deti a čokoľvek sa udeje na recepcii a pred hotelom počujeme so všetkou zreteľnosťou.
Po tom, ako celý hotel konečne okolo polnoci stíchne začnú vynikať iné zvuky.
V izbe nám každé dve sekundy spína nejaké hlučné relátko.
Keď si človek konečne ako tak zvykne zmení sa frekvencia zvukov.
Do toho samozrejme úplne nesynchronizovane kvapká voda. V našej izbe to nie je, ale zvuky sú ako keby som to mal rovno vedľa seba.
Už len táto zmes zvukov stačí na to, aby sa nedalo zaspať a mal som pocit, že celé toto je nejaká premyslená mučiaca taktika. Človek s kus slabšími nervami by to tu celé rozbil na počkanie.
Keď od únavy konečne zaspím tesne pred šiestou sa zobudím na zvuky, ako keby vedľa nás zapli naplno sprchu, vodu z vodovodu a k tomu nejakú vodnú prečerpávajúcu elektráreň.
Okolo 8mej ráno je tu taká zmes zvukov a hlukov, akokeby som sa pokúšal zaspať v stánku na rušnom trhovisku vedľa veľkej križovatky. Do toho hulákajú a stále s niečim trepú vietnamci. To treba zažiť, to sa nedá predstaviť na diaľku.
Mám pocit, že bývame v nejakom kumbale obkolesenom technickými miestnosťami a začínam mať silné nutkanie uvažovať nad tým, či celé toto nie je nejaká skrytá kamera.
Je to doslovne na obesenie a ja nevyspatý som ako zúrivá zver. A to ten spánok vzhľadom na naše ďalšie aktivity a cestu domov tak nutne potrebujeme...
Ale ako to už v prípade našich dovoleniek býva, zážitkov je vždy dosť, ale žeby sme niekedy prišli z dovolenky oddýchnutí to sa asi ešte nestalo... A práve táto izba, ktorú Tomčo nazýva pekelná nám k tomu bez všetkých pochybností nadštandardne dopomáha. A to mal Tomčo v noci vymoženosť za akú by som vraždil - štuple do uší.

P.S. ráno protestne balíme kufre a odchádzameMeer informatie