Hrozivý let do Frankfurtu

Na letisku v Ománe máme 9 a pol hodinovú prestávku.
Objavujeme teda dva ležacie gauče so zásuvkou a zaberáme ich. Pospať sa nám podarí necelé 4 hodinky. Počas toho si na môj gauč, kde sa tvárim, že spím prisadajú iní ľudia, dokonca si ku mne ľahne dáka žienka...
Do lietadla nastupujeme o druhej v noci kvalitne nevyspatí a hneď vidíme, že toto bude radikálne iný let.
Lietadlo prepchaté, žiadna letuška, len letúchovia a dľžka letu 7 a pol hodiny v tomto našom stave, to proste sranda nebude.
Celý let je trápenie, v akej polohe ako tak prežiť, no hodinu pred koncom sa to naozaj začne.
Kapitán zahlási palubnému personálu, že má okamžite ukončiť akúkoľvek činnosť.
O chvíľu sa už celé lietadlo trasie. Keď nám kapitán prezradí, že vo Frankfurte fúka silný vietor spozornieme.
Posledných 5 minút pred pristánim sa už aj ja držím sedadla ako kliešť. Lietadlo sa vôbec nedokáže udržať v horizontálnej polohe a keďže už letíme blízko zeme, vidím, ako sa desivo v sekunde kvalitne nakláňa zo strany na stranu. Keby sa takto naklonilo tesne nad zemou, tak prídeme o krídla.
Keď konečne pristaneme zo mňa tečú kropaje potu a mám fakt dosť. Také hrôzy pred pristánim som ešte nezažil. Je vidno, že aj zvyšok pasažierov sa teší.

Po vystúpení nám trvá snáď hodinu, kým prejdeme letisko a kontrola na vstupe do EU je ako keby sme vstupovali do Severnej Kórei.

Moja batožina je zas za podozrivú a zas podstupuje test na drogy a výbušné látky ako sa neskôr dozvedám.

Vo Frankfurte máme 5 a pol hodinovú prestávku a v našom stave je to už fakt únavné.

No a po prestávke sa môžeme tešiť na odlet z letiska, kde sme pred zopár hodinami ledva pristáli. Snáď sa vietor ukľudní.

P.S. v tej EÚ je ukrutná zima...Læs mere