Konečne na vode

Ráno sa začína už po piatej zvukom bafkajúcej kompy, ktorá premáva tesne povedľa nás.
Neskôr sú to už klasické raňajky ako inak na lodi a po jeden a pol hodinovej tortúre s presunom aút na nové stanovište sa naša plavba s ešte polozarosenými oknami začína plavbou po rieke Wisla.

Všetci sa smejú z výzoru nášho stano-člnku, ktorý zvonku vyzerá ako BVP (bojové vozidlo pechoty) avšak len do chvíle, kým Danka postupne zo seba nezačne zhadzovať všetky vrstvy.
Zatiaľ čo oni oblečení vo vetrovkách a čiapkach bojujú s chladnou teplotou a vetrom, my sa vypekáme v tričkách v našom sklenníčku.

Ňaňo je so svojou veľkosťou jasne vedúci parník, ktorému zas závidíme ten komfort na palube. Predsa len variť si teplú polievočku počas plavby nemôže hocikto...

Po čase prechádzame na uzučký Lačnovský kanál, kde zakotvíme na brehu a vyberáme sa pešo poobdivovať lietadlo Jak-40 zaparkované v tráve s veľkým nápisom "Teren prywatny", čo však Eda neodradí.
Po chvíli už pozorujeme slovensko-poľskú výmenu názorov Eda a nazúreného vlastníka pozemku...

V trávičke tiež objavujeme ježka, ktorý na nás pozeral malými očkami až kým sa s ním zas nerozhodol "skamarátiť" Edo... To už ježek nerozchodil a zvolil radšej obrannú pozíciu.Läs mer