Večerný Belehrad

Podvečer odchádzame do miestnej plávajúcej reštiky a z nej pozorujeme asi nejaký megapožiar na ostrove oproti, ktorý postupne zadymí väčšinu plavebnej dráhy nepreniknuteľným bielym dymom. Podozrivé je len to, že nikomu okrem nás to nie je podozrivé... Nakoniec sa od miestnych dozvieme, že je to postrek kvôli komárom, ale vyzeralo, že asi musí horieť riadna časť lesa. Miestni sa vytešujú, že od zajtra je komárom v celom meste koniec.
Z reštaurácie pokračujeme na prieskum Belehradu.
Čas sa však rôznymi príčinami pretiahne (napr. ja som dlho poobede spal, alebo sme robili kompromisy s inými...). Do mesta tak vyrážame až po 8mej a celá prehliadka Belehradu je aspoň pre mňa sklamaním (formou, nie obsahom), keďže ju celú absolvujeme v pretekárskom tempe.
Škoda! Jedná sa mesto, ktoré má svoju históriu, atmosféru a uličky, ktoré stoja za preskúmanie.
Stihli sme ako tak okruh, ktorý som mal v hlave zahŕňajúci obsiahly Starý hrad, centrum, štvrť Skadarlija a návrat po vysvietenom nábreží späť.
Bohužiaľ to najdôležitejšie sme ani nestihli, ani v stresujúcej atmosfére nemohli zrealizovať :(

P.S. Ňaňo si určite užil a Tomčovi sa muselo neskutočne čkať, keďže tajné heslo "Tomčo-Tomčo" zavedené v Thajsku, keď chcel Ňaňo upozorniť Tomča na nejakú sexikrásku, na ktorú treba zamerať pozornosť sa počas prehliadky Belehradu spomenulo nespočetne krát. Inými slovami kopu sexi oblečených krásnych tajtrlíčok, kde len človek pozrel.En savoir plus