Let smer Dubaj

Neviem, či máme brať ako hrátky vyšších síl, že v lietadle sa červená kráska usadila priamo pred Ňaňa... Čo som však neprezradil, bola to mamička dvoch detí, jedno snáď 5 mesiacov a druhé max. 3 roky...

Takže som sa viac obával tých detí, ktoré tým pádom sedeli nebezpečne blízko nás, ale nejako to v úplnej tichosti dali celý let.

Kto bude sedieť pri mne a Danke toho sme sa tiež obávali do poslednej chvíle. Bradatý arab, zahalená arabka, či megatučný maďar? Nakoniec si ku nám sadá fešná tajtrlíčka. No mohli sme dopadnúť lepšie?
Áno mohli. Kým totiž lietadlo vzlietne z neznámych príčin ju presadia a nám tak zostáva parádne miestečko, ktoré plne využívame.

Inak vzlet by si Tomčo určite užil. Naprv v lietadle smrad, že nám horí motor, potom niečo kvapkalo z krídla (benzín to snáď nebol) a potom trošku adrenalínový trepotavý vzlet... Pristánie bolo tiež tvrdšie, jak chromá kačka...

No a jedlo... Kým k nám došli, chickena už nemali a dostali sme zeleninové rizoto. Ale flexibilný Milan s Ňaňom sa nevzdali a v správnu chvíľu urobili výmenu od druhej stewardky a získali dva posledné chickeny na palube, ktoré už už išli dať maďarovi sediacemu za nami, ktorý potom po mne zazeral zabijáckym pohľadom.

Takže pohodička let a miesta bolo celkom dosť, nebolo to také zlé. Len to bolo strašne únavné, sme extrémne nevyspatí.

P.S. žiarlim, Peťka si našla bohatého sponzora, ktorý jej zaplatil hry na palube, ona sa odvďačila tým, že po chvíli zaspala...Okumaya devam et