Letisko Dubaj

Na letisku v Dubaji sečovská skupinka vyťahuje biele slovenské rožky so salámou. Neoblomná Peťka stále hučí o čipsoch a Maja by už možno bola aj ochotná obetovať svoju dennú výplatu, len čipsy tu nemajú.
Teda oni si nevšimli a ja som neprezradil :) Viem, že Peťka ako malé decko s dudlíkom. Vo chvíli ako dostane do ruky tablet už je spokojná a žiadne chipsy jej nechýbajú.

Ale po chvíli aj tablet omrzí a mrzutá Peťka omieľa dookola magickú formulku chipsy, že Maja povoľuje a Peťka ochotná preskúmať aj polku letiska, veď nejde o jej prasa, ale o maminu kreditku.

Inak letisko v pohode úplne jednoduché, ale od Kataru a Ománu to má luxusom, čistotou aj atmosférou ďaleko... - pripadá mi to už viac také západniarske...

P.S. Čas odkedy zastalo lietadlo, po výstup z autobusu neuveriteľných takmer 40 minút. Ak by sme mali na prestup dve hodinky (a budeme mať cestou späť) a lietadlo meškalo (čo tu nie je výnimka), tak prestúpiť ani nestihneme.

Dankina hláška dňa: "To sú tie hodinky Velorex?" :)Okumaya devam et