Večer v Mae Hong Son

S Dankou sa tesne po zotmení vyštveráme na chrám na vysokom kopci nad mestom a prezrieme si a nafotíme mesto zhora.
Toto mesto je vtesnané v malom údolí medzi všade prítomnými horami. Ešte aj pristávacia dráha pre lietadlá tak ide cez centrum (vidno na foto).

Po tomto ako inak končíme na večernom obžierackom trhu.
Včera tu bolo minimum ľudí a začíname tušiť, že možno aj Thajci v nejakej obdobe (darčeky pre deti?) oslavujú vianoce. Dnes je tu ľudí milión avšak z nich som na celom trhu napočítal až 12 bielych. Toto je možno dôvod, prečo to tu vyzerá inak ako keď sme tu boli naposledy. Dôvody sú pre nás neznáme, ale kedysi kvantum turistov, teraz takmer nikto.
Lietadlá, ktoré tu pristávali 3x denne tu už nelietajú, nabližšia cesta z väčšieho Chiang Mai je 10 hodín, 2224 zákrut a niekoľko použitých sáčkov na zvracanie.
Možno to nejako súvisí aj s veľmi blízkou vojnou v susednom Mjanmarsku. Aj keď sme v Thajsku, tu na tomto severe je Thajcov minimum a možno je tendencia, žeby konflikt z etnického hľadiska prerástol až cez hranice a turisti sa tu už od strachu nehrnú.

V každom prípade prechádzka dookola okolo celého centrálneho jazierka s vysvietenými chrámami lesknúcimi sa na vodnej hladine a všade prítomnými stánkami s jedlom bola pohladením pre dušu aj žalúdok. Množstvo ľudí sedí na okraji jazierka ako na pláži a užíva si pokojnú atmosféru tohto miesta.

Zopár vypustených balónikov šťastia a jemná thajská hudba tú atmosféru len dopĺňajú.

P.S. Milan a Danka sa zas prežrali... Maja a Ňano si šli radšej oddýchnuť po ťažkom “oddychovom" dni...Okumaya devam et