A rána sú tu ťažké...

Po 2 dňoch únavných výletov začínajú u mňa problémy na WCku. Na Danku však nemám. To je permanentný "sraľko". Tá dokáže ísť ráno na WCko aj 10x a takto sa trápi už niekoľko dní. Celé rána tu behá s holým zadkom, lebo v jej intervaloch sa jej ani neoplatí obliekať. Presného pôvodcu zatiaľ nevieme odhaliť.

V každom prípade Ňaňov team objavuje na trhu opekanú kuraciu nôžku a to nezávisle na mojom stave proste s Ňaňom musíme ochutnať...
Peťka má z toho hrôzu stačí jej to vidieť. No od hranoliek to má ďaleko, to je fakt.

Chuťovo to nakoniec nie je nič extra. Má to takú divnú chuť, asi to bola nejaká biosliepka, čo behala celý život po hnoji... Ešte, že to opekajú v tom cestíčku, lebo inak by to bola fakt divočina.

Keď už sme začali, dorazíme to ešte nedefinovateľným čínskym koláčikom, ktorý sme kúpili ešte v Takua Pa.

Má to takú sladkastú príchuť s prísadami, ktoré chutia aj sa v ústach rozkladajú ako piesok. Kto pozná ako chutí Smecta - prášok proti hnačke, tak to bolo niečo také. No proste čínsky experiment. Po mnohých skúsenostiach z minulosti som už od čínskeho dezertu viac ani neočakával. No ale vyskúšať sme museli.
Chceli sme dať aj Peťke, ktorá má s každým jedlom problém, aby pochopila, čo je to naozaj nechutné jedlo, ale nepristúpila na našu zábavu.

Ďalšie, tentoraz gurmánske zážitky za nami, následky časom na WCku :)

P.S. Dankine problémy sa začali po tom, ako sme boli v reštaurácii, kde pred nami vydenzifikovali stôl a vyumývali stoličky. Kuchárky mali čiapky a rukavičky. Až nás to šokovalo, že v tradičnej thajskej reštaurácii môže niekto dodržiavať až takéto hygienické štandardy.Leia mais