Amsterdam Sail 2010

Najväčšie stretnutie lodí v Európe, kde sme sa my vybrali s našou úplne novou loďou ako na našu prvú väčšiu plavbu. Stali sme sa tak jedinou slovenskou loďou na tejto obrovskej akcii po nespočetnom množstve zážitkov, ktoré sme pred tým absolvovali. Läs mer

Följ Översikt Kalender Foton Dela

Amsterdam Sail 2010
Útek z maríny a útek z maríny
9 augusti 2010, Tyskland ⋅ ☁️ 17 °C
Ráno sme mali budíček o 6:00, veď platiť ráno za marínu to by sa už nevyplatilo :) takže sme určite nechceli stihnúť ranných zamestnancov.

Večer som si ešte užil 15 minútové parkovanie nemcov do maríny. Parkovali na vedľajšie parkovacie miesto a ja som 15 minút tŕpol, či ma nenaberú. Tvárili sa, že pomoc nepotrebujú a nakoniec zaparkovali prudkým nárazom do móla, pri ktorom sa vyklopil jeden z členov posádky a podľa kľúča, ktorý postrádal všetku logiku obrátil loď úplne opačne ako ju zaparkovali. No Pat a Mat v priamom prenose a to parkovali úplne malou lodičkou.

Po rannom úteku sme prešli Hamburg s plánom zakotviť na nejakej pieskovej pláži za Hamburgom. Pláže síce boli perfektné, ale všade zákaz kotvenia. Nakoniec sme vošli do minimaríny s plánom urobiť potrebné kontroly na lodi, niečo uvariť, dospať a pokračovať ďalej. Dostať sa do maríny po vode nebol problém, vyjsť však z nej cez zamknutú bránku dokázal len Peťo, ktorý ju preliezol nakoľko od rána sme zháňali aspoň kúsok chleba.

Nakoniec žiaden oddych nebol. Naivný predpoklad, že keď sme v maríne, kde je kopa lodí, že sme v bezpečí sa ukázal ako nesprávny po skúšobnom zapnutí sonaru, ktorý ukázal, že pod loďou je už iba pol metra vody. Rozdiel medzi prílivom a odlivom je v týchto miestach okolo 5 metrov a čím ďalej tým viac si to uvedomujeme. Takže zase útek z maríny. V tento deň už druhý.

Neskôr sa plavíme ešte smerom na Cuxhaven (more), kotvíme a spíme na pieskovej pláži. Potom využijeme silu prílivu a smerujeme späť na Hamburg.Läs mer
Se översättning
0 gilla-markeringar
Amsterdam Sail 2010
Šialený Hamburg
9 augusti 2010, Tyskland ⋅ 🌧 18 °C
Cestou späť sa plavíme cez Hamburg, kde do seba vráža sila prílivu z mora a rieka Labe. Po tom všetkom sa plavia lode robiace riadne vlny, ktoré s nami vôbec nemali zľutovanie. Chvíľami dokonca prší. To čo vzniká v tomto "mišmaši", je voda, kde sa vlny na loď tlačia zo všetkých smerov. Špička lode občas vystrelí do vzduchu a o chvíľu padá o zopár metrov nižšie. Zažiť toto včera tak mi asi nie je všetko jedno, naštastie sme už nazbierali nejaké skúsenosti, aj keď lode v Hamburgu a zbúrené Labe neustále testujú naše limity.
Odbočka do kanálov Hamburgu pre nás pre zmenu znamená, že sa na nás zozadu tlačia a trúbia výletné lode v oveľa menšom priestore. Po chvíli zas stresujem, či neolámeme antény o nízke mosty. Po tom ako odídeme z Hamburgu nám počasie prichystá niekoľkohodinovú plavbu v občasnom aj silnom daždi, takže si už skúšame aj kvapkajúcu vodu zo strechy. Prečo kvapčí len na jednom mieste? Práve na vodiča :(Läs mer
Se översättning
0 gilla-markeringar
Amsterdam Sail 2010
Večera na lodi
9 augusti 2010, Tyskland ⋅ 🌧 19 °C
Z Peťa sa vykľul profesionálny kuchár. Doslovne si to všetci uźívame. Dnes varil Peťo s Tomčom počas plavby (už po kľudnej Labe) a teraz si práve pochutnávame na večeri. Ja som dokonca dobrovoľne umýval riad, keď je o mňa takto postarané. Večeriame už zas na suchu. Vyberací manéver sa za očumovania nemcov podaril na prvý krát. Doslovne neverili, že tú obrovskú loď za tým "maličkým" autíčkom vytiaheme.

Zajtra s loďou na vozíku "preskočíme" more, nakoľko preplavbu loďou cez nepokojné more sme zhodnotili ako v mnohých smeroch komplikovanú a riskantnú (aj vzhľadom na stav lode a stav našich skúseností) a potom už pokračujeme iba po vode.Läs mer
Se översättning
0 gilla-markeringar
Amsterdam Sail 2010
Bonusový príspevok
9 augusti 2010, Tyskland ⋅ 🌧 18 °C
POZOR, toto je príspevok písaný iným členom teamu, ako pohľad, ako Hamburg zažívali tí ostatní pasažieri.

Už samotný vjazd do Hamburgu bol zážitkom za všetky peniaze. Preplavili sme sa popod velikánsky most a hneď za ním sa zmenila mierka čo je veľké a čo je malé. Obrovské úväzníky rozmerov našej lode a na nich uviazané plávajúce obludy. Zrazu sme boli malá plastová biela riaditeľná plávajúca PET fľaša uprostred rušného prístavu. Vo vysielačke neustále niekto o niečo žiadal, oznamoval, prikazoval, lode sprava, zľava, zozadu a spredu. A ešte pre istotu aj Hamburgské vodné autobusy. Toto keď som videl, čo títo kowboji stvárajú s loďami 5x väčšími ako naša a plnými ľudí, pochopil som čo to znamená rušná lodná premávka. No ale podarilo sa, Milan to zvládol s istotou starého mnorského vlka - pristáli sme v marine ukážkovo, vzhľadom na to, že sme to robili po prvýkrát.

Hamburg je zvláštny mix prístavu, veľkomesta, kanálov, historického centra, centrálneho námestia s obrovským jazerom miesto parku a jeho obyvateľov. Spolu to tvorí užasný guláš. My sme z neho ochutnalí len malinký kúsok. Ale aj tak to vo mne zanechalo úžasný dojem. Milan bol taký zničený z príjazdu do Hamburgu, že do mesta sme vyrazili len traja a on ostal na lodi "predýchať" zážitky z plavby v daždi a občas obrovských vlnách a prvého pristávania v prístave.

Vybehli sme po moste z móla na pevnú zem a hor sa na poznávaciu prechádzku. Ako prvú sme objavili akúsi impozantnú, bohato zdobenú vežu veľkej gotickej katedrály. Potom hlbšie do mesta a zjavne sme sa ocitli vo finančnom srdci Hamburgu, všade dookola to bola samá banka. Pár krát sme zabočili a ocitli sme sa na Ratshaus markete, teda na veľkom trhu ktorý je rovno pred hamburgskou radnicou. A to sme už počuli vzdialenú hudbu. Šli sme za ňou a objavili sme obrovské námestie plné ľudí, stánkov, hudobných "stageou" a života.

A tu sa začína ten pravý zážitok. To, čo sme objavili, bol totižto festival Hamburg Pride. Festival na podporu homosexuálov a lesbičiek. Niečo také u nás ešte dlho neuvidíme. Ale pivo tam mali aj pre nás. Vybraným kamarátom nesieme inšpiratívne darčeky :) Prešli po tomto cirkuse hore dole, ale o desiatej bol všade schluss, takže sme sa pomaly domotkali späť do maríny, keďže bránku nám zatvárali o jedenástej večer a potom by sme sa dnu dostávali veľmi zaujímavo pomocou rôznych lezeckých techník.

Ráno sme sa zobudili do krásneho slnečného dňa, škoda len že to bolo o šiestej ráno a na budík. Keď sme doteraz za marínu nemuseli platiť nebudeme snáď čakať kým ráno príde do práce hafenmajster a skasíruje nás.

Šup, šup ranná hygiena a vyrážame na poznávaciu plavbu po Hamburgskom prístave a eventuálne ďalej k moru. To ranné vstávanie nás tak odrovnalo, že Milan našiel najbližšiu marínu so zámerom odpočinúť si, naraňajkovať sa, prípadne dospať. Počasie sa dosť zhoršilo, zamračilo sa, padla hmla a začalo mrholiť. No proste čím skôr priraziť k mólu, uvariť praženicu, zaľahnúť a spať. Marína bola tak skoro ráno ľudoprázdna, takže nijaký hafenmeister neotravoval ohľadom parkovacích poplatkov. Už sme sa začali pomaly po raňajkách aj ukladať spať, keď Milanova intuícia mu vnukla myšlienku pozrieť si hladiny prílivu a odlivu v Hamburgu a skontrolovať hĺbku pod loďou. A hopla, pod loďou bolo pol metra vody a odliv mal klesnúť ešte o asi jeden meter. Krásne by sme pospali postupne všetci a zobudili by sme sa na to, ako loď sedí na dne maríny. Smiechu by sme sa asi nezdržali, hlavne majiteľ lode.
Takže urýchlený úprk z maríny za pomoci záložného motora, hlavný by bol nebezpečne blízko dna a hľadať hlbšie miesto na prístátie a predriemanie sa. Po asi hodine jazdy smerom k moru Milan objavil peknú malú zátoku s piesočnou plážou a dostatočnou hĺbkou. Po prvý krát za náš výlet bola kotva v akcii. Fungovala. Okolo sa plavili malé, veľké aj mega lode, na pláži sa prechádzajú ľudia so psami, šantili deti. Nakoniec som to už aj ja nevydržal a šiel som si ľahnúť. No a po prebudení ma čakalo jedno nemilé prekvapenie. Zrazu som mal istú formu morskej choroby. Neustále sa mi krútila hlava a videl som minimálne dvojmo. Des a hrôza. Aj keď som stál rovno v pokoji, stále som mal pocit že sa kývem a nedokázal som udržať pohľad upriamený na jednu vec. A keď sa loď zakývala, nebol som schopný ani sa trafiť do dverí. Veľmi zaujímavá skúsenosť. Našťastie tento môj stav postupne sám od seba odoznel a potom som už bol schopný normálne fungovať. Ale trvalo to takmer dva dni. Fuj.

Samostatnou kapitolou nášho minivýletu cez Hamburgu je samotný prístav. Vedel som že je to medzinárodný morský prístav so všetkým čo k tomu patrí. Ale aj tak ma dostal. Pri mólach rozmerov domov zakotvené obrovské transoceánske lode, kontajnerové prekladiská, móla pre osobné lode všetkých rozmerov, ale čo ma najviac dostalo boli autobusy. Nie také klasické, obyčajné, čo majú kolesá a jazdia po meste po ceste. Ale lode autobusy. Lode!! Všade v prístave boli móla, na ktorých čakali ľudia na svoj ľodobus. A bolo tam tých ľodobusov pekne veľa. Najvyššie číslo, aké som videl bola 62. Kapitáni, pardon šoféri loďobusov, boli teda pekný pretekári. Každú chvíľu nám križoval trasu niektorý z týchto Shumacherov na vode. A samozrejme na vode platí, že väčší má prednosť. V kombinácií s výletnými loďami, nákladnými loďami všetkých rozmerov, Pilotmi, športovými loďami a nejakou tou pracovnou loďou správy prístavu to bolo niekedy pekné natesno. V jednom momente sme my predbiehali výletný parníček, nás predbiehal Pilot (loď lodivoda, väčšia ako naša, pekelne rýchla a pekelne vlnotvorná), oproti sa valila 20 000 tonová kontajnerová obluda, ju predbiehala menšia výletná loď a krížom cez toto všetko si to napálil loďobus plný ľudí. Pekne. Keby malo čo, tak by v tom momente na Milanovi osiveli všetky vlasy. My sme totižto boli v tomto biliarde na vode tá najmenšie guľa. Prežili sme. Ale tie vlny čo tam vznikli, boli úžasne. Mali podľa odhadu skúsenejších niečo pod dve metre. Maya sa na nich zmietala ako korková zátka v Hornáde. PS: Začíname to zvládať (-:Läs mer
Se översättning
0 gilla-markeringar
Amsterdam Sail 2010
Wilhelmshaven
10 augusti 2010, Tyskland ⋅ ⛅ 23 °C
Po ďalšej karavaningovej noci na našom už klasickom mieste blízko megacampingu (znamená parkovanie zadarmo) vstávame s časovým plánom, že odchod je naplánovaný na 10:00. Raňajky už klasicky na lodi, sprcha v kempingu, WC-ko a pratanie pred presunom nakoniec pretiahne náš odchod na cca 12:30. Počas toho ešte porozkladáme na blízkej tráve na slniečku celú premoćenú plátenú strechu a sušíme rôzne handry. Chvíľami si pripadáme ako cigáni v Belgicku na "výlete".

Trojhodinový presun lode Peťo s Tomčom klasicky prespia. Peťo si tak nestihne užiť ani most popod rieku, keď sme v nadmorskej výške mínus 8m pod morom. Teda asi skôr hĺbke.

Vo Wilhelmshaven po trochu väčšej námahe nachádzame vchod do vody (Nemci z maríny nám mailom tvrdili, že v meste žiaden vchod nemajú) a skladáme loď. Je to mierne adrenalínový zážitok, keď kvôli tomu Tomčo so Žabom krátkodobo zastavujú premávku.

Auto s vozíkom ponechávame na parkovisku a modlíme sa, aby sme ho tam o zopár týždňov našli.

Po vode už hľadanie najbližšej maríny netrvalo dlho. Hneď v prvej sme zažili nadštandardné prijatie, pomoc pri pristávaní a zas sme ušetrili. Prežijeme tu piatu noc a za parkovanie, sprchy, WC sme zatiaľ dali len 13 Eur. No je tiež pravda, že sprchu sme zďaleka nemali každý deň.

Prvý krát vidíme Severné more. Jeho slanosť je cítiť vo vzduchu, keď sa podvečer prechádzame po promenáde. V prístavnom bazéne parkujú krížniky, ktoré majú väčšie delo ako je celá naša loď a v diaľke je dokonca U-boat (ponorka) z druhej svetovej vojny, ktorú si zajtra ešte detailne oboplávame. Centrum mesta nás nejako veľmi neosloví. Snáď len cenami. Veď sú menšie ako na Slovensku!

Večer si po dlhom čase užívame internet a v osvetlenom kokpite sa bavíme nad príspevkami v diskusiách. Zajtra nás čakajú radikálne iné zážitky. Len 20m širokým Ems Jade kanálom pôjdeme ďalšie dva dni na Nemecko-Holandskú hranicu.Läs mer
Se översättning
0 gilla-markeringar
Amsterdam Sail 2010
Počasie
10 augusti 2010, Tyskland ⋅ ⛅ 24 °C
Za celú našu cestu sme zatiaľ zažili slnko len raz a to dnes doobedu, keď sme práve balili. Keď sme na lodi tak buď je zamračené, alebo prší. Našťastie sa jedná skôr o slabšie prehánky, búrku sme nezažili. V Hamburgu sme viac krát zažili dážď aj počas plavby. Teraz keď píšem tento článok tiež prší. Píšem ho vonku, v kokpite lode, takže pod strechou sa to ako tak dá. Aj keď všetci túžime po slnku, nie je to až také zlé ako by sa mohlo zdať. Čo sa týka vetra, ten našťastie veľmi nefúka, ovládanie lode by to radikálne zmenilo. V noci je príjemne, ale ráno by bolo pekné zobudiť sa do teplúčka, snáď príde aj to. Predpoveď ukazuje, že má naďalej pršat, neskôr dokonca hustý dážď... V Amsterdame naivne očakávame tropické horúčavy, snád nechce pršať dva týždne.Läs mer
Se översättning
0 gilla-markeringar
Amsterdam Sail 2010
Varenie na lodi
11 augusti 2010, Tyskland ⋅ ⛅ 21 °C
Dnes sme prechádzali naše prvé 4 plavebné komory. Posádka si to zjavne užívala no Peťo nás dokázal zas prekvapiť. Už v tretej komore si kliďánko počas napúšťania komory varil ako keby o nič nešlo. A vyšla z toho zase riadna dobrota...
Podobne varil na Labe nezávisle na tom, že oproti nám občas išli lode, ktoré robili na varenie určite nie vhodné vlny. Dnes dokonca cedil zemiaky v horúcej vode priamo počas plavby zo zadného plata lode.

Kto umí, ten umí...Läs mer
Se översättning
0 gilla-markeringar
Amsterdam Sail 2010
Ems Jade kanál
11 augusti 2010, Tyskland ⋅ ☀️ 21 °C
Už v noci sa tak rozpršalo, že som radšej behal skontrolovať, či moje príkazy, že matrace sa majú v noci kvôli možnému dažďu zbaliť boli dostatočne vypočuté.
Neboli!
Ráno zachraňujem matrace počas dažďa a spím vonku v kokpite a priebežne kontrolujem stav vytopenia. Samozrejme to nie je zďaleka také zlé. Ja si to spanie vonku užívam. Neskôr sa však zobudiť do dažďa, fungovať v ňom na mokrej lodi nie je vôbec príjemné.
Po rannom nákupe vyrážame ešte na lodnú rýchloobhliadku Wilhelmshavenu a už si to valíme smerom na Ems Jade kanál. Ďaleko sme nedošli. Zastavil nás most s nízkou podjazdnou výškou.
Trochu stresu, prvé manévrovanie na mieste a o chvíľu prvý nezabudnuteľný pohľad. Kvôli nám sa zdvíha velikánsky železný most. Pomaly vstupujeme do tenučkého kanálu, kde nás postupne čaká 42 mostov z toho je až 27 otáčacích, alebo dvíhacích.
Je vzrušujúce pozorovať ako pribehne človiečik, zastaví celú premávku a kvôli nám otvorí most. Kým sa my pomaly posúvame ďalej, sadá na bicykel, či auto a už beží k ďalšiemu.

Naša prvá plavebná komora nás čakala na cca 3-ťom kilometri. Dážď a stres, čo nás čaká...
Nie je to len prvá plavebná komora na tejto plavbe, ale aj prvá na tejto lodi a úplne prvá v živote, tak pred ňou máme náležitý rešpekt.
Nakoniec sme to zvládli excelentne. Prejazd komorou bol veľmi jednoduchý a posádke sa to páčilo. Takmer celý deň sme prežili na lodi, no vďaka 4-om komorám a množstvu otváracích mostov to nuda nebola. Aspoň pre mňa príjemné spestrenie, lebo tento kanál je radikálne iný ako nejaká plavba po Labe. Už na obed sa začína pomaly vyčasovať. Plavba na slniečku, alebo pri mrholení je úplne iná. Behať po celej lodi, ktorá je vpredu mokrá od dažďa, uväzovať laná, chystať fendre a podobne to je počas dažďa pekná otrava.
Podvečer za slniečka vplávame do útulného prístavu mesta Aurich.
Večer sa ešte zoznamujeme s rôznymi zaujímavými ľuďmi v prístave. Všetci vyzerajú na dôchodcov, ktorí na staré kolená na lodiach 2x väčších rozmerov bývajú a spoznávajú krásy krajiny z vody. Kto to nezažil nepochopí...

Jeden je dokonca bývalý kapitán veľkých kontajnerových lodí. Na dôchodku sa plaví s manželkou v cca 13m dlhej obytnej lodičke so všetkým komfortom na palube.

Neskôr sa pomaly ukladáme na noc - jasnú, bezoblačnú a poriadne zimnú - pre každého, kto sa na noc nevie poriadne obliecť.Läs mer
Se översättning
0 gilla-markeringar
Amsterdam Sail 2010
Nakupovanie a zásobovanie
12 augusti 2010, Tyskland ⋅ 20 °C
Nakupovenie je téma, o ktorej nemám takmer vôbec prehľad. Isté však je, že pasovať Žabu za hlavného financmajstra našej výpravy nebola chyba. Svoju ružovučkú peňaženku (nevysvetľovať si zle, proste to s tou farbou tak vyšlo) úpenlivo stráži vrátane obsahu v nej. Nedovolí nám nakupovať bez rozmyslu a bez toho, aby sme mali pocit, že hladujeme, či sa stravujeme nejako podpriemerne sa držíme dosť pod finančnou hranicou, ktorú sme si na stravu dohodli.
Zatiaľ sme však mali šťastie a nakupovali sme vždy v lacných obchodoch, niečo ako náš Lidl. Z môjho neodborného pohľadu, ale aj z poznámok ostatných mám pocit, že nakúpiť sa tu dá lacnejšie ako u nás aj keď včerajšie šlapanie k obchodu Aldi nás stálo nemálo úsilia. Uvidíme ako to bude v Amsterdame. Ja sa určite stravujem nadštandardne oproti tomu, čo jem doma. Varenú stravu máme min. 2x denne a z môjho pohľadu sa stravujeme celkom pestro.Läs mer
Se översättning
0 gilla-markeringar
Amsterdam Sail 2010
Ems Jade kanál druhý deň
12 augusti 2010, Tyskland ⋅ ☀️ 20 °C
Peťov budík má zjavne viac trpezlivosti ako my. Po cca 5-tom opätovnom zvonení sa všetci pomaly vypratáme z lode. Vonku sa deň začína takmer bezoblačnou oblohou a už ráno na nás poriadne páli slniečko. Konečne sme sa dočkali pekného počasia.
Prejazd prvou komorou, už klasicky prebieha tak, že Peťo varí raňajky. Aj keď sú v komore okrem nás dve ďalšie lode, s našimi skúsenosťami už stíhame fotiť, točiť aj sa baviť s luďmi z vedľajšej lode. Loď ako taká budí všade patričnú pozornosť. "Aká je to vlajka? Takú sme tu ešte nikdy nevideli." To sú klasické hlášky "komorníkov" ako ich ja volám i bežných ľudí z iných lodí.
Slniečko pečie stále viac a viac a my pomaly vchádzame do mestečka Emden.Läs mer
Se översättning
0 gilla-markeringar
Amsterdam Sail 2010
Emden
12 augusti 2010, Tyskland ⋅ ☀️ 20 °C
Preplávame v Európe unikátnu plavebnú komoru, ktorá má 4 vstupy (križovanie dvoch kanálov) a popod vŕby po romanticky vyzerajúcom vstupe vstupujeme do centra mesta, kde zakotvíme na móle miestnej maríny. Blízko nás parkuje megajachta, kde sa dnu možno skrýva nejaká známa celebrita. Čierne impozantné čudeso, ako niekto poznamenal, "loď z pekla"...
Kým Peťo ide na rýchlo obhliadku, my robíme opravy pokazeného dobíjania externej batérie (ďalšia porucha, na šľak trafenie), lakujeme stolík a dvere do WC. My tu loď doslovne dorábame počas plavby.
Viete si predstaviť, ako parkujeme vedľa centra a zo strechy lode visí na špagátoch stolík, ktorý lakujem? Hold niektoré veci sa proste pred plavbou nestihli...

Mestečko je malé, ale príjemné, prístav siaha až do centra. Pozrieme si niekoľko lodí miestnu architektúru, zakotvíme v miestnom podniku, kde majú internet a po pár pivách ešte obídeme pár ulíc, dáme si zmrzku a späť na loď. Ráno musíme vstať presne načas, lebo z mesta vedie cesta len popod železničný most, ktorý sa zdvíha len v určitých hodinách aj to len v prípade, že sa nezasekne, ako sa mu to často podľa "hafenmajstra" stáva.Läs mer
Se översättning
0 gilla-markeringar
Amsterdam Sail 2010
Na mori
13 augusti 2010, Nederländerna ⋅ ☀️ 19 °C
Ráno vyrážame smerom k železničnému mostu v Emdene. Ten sa spolu so sústavou ďalších mostov otvára len raz za deň aj to len v prípade, že tam čaká nejaká loď a že tú loď aj zahliadne obsluha mostu.
Okrem nás tam však nie je žiadna iná loď. Trúbime, chaosíme, Žaba behá po moste, ale či sa nakoniec otvorí netušíme.

Presne v 8:55 sa mosty otvoria a ako jediná loď smerujeme z Emdenu smerom k moru. Ten pohľad na tie mosty, ktoré sa otvárajú len kvôli nám je fascinujúci, hlavne keď si uvedomíme, že toto už nie sú žiadne "okresky", ale poriadne dopravné tepny, na ktorých kvôli jednej slovenskej lodi zastala všetka doprava.

Loďou prejdeme ešte veľký prístav plný lodí rôznych veľkostí, vidíme lode, ktoré sa opravujú v suchých dokoch a smerujeme k morskej plavebnej komore. Jedno je isté. Bude oveľa väčšia ako to, čo sme doteraz zažili a čo nás čaká v nej a za ňou?

Po dostatočne dlhom krúžení pred otvorenou komorou sme dostali povolenie vplávať. Približujeme sa k pravému boku komory, ktorej veľkosť mi pripomína futbalové ihrisko. V tú chvíľu sa sa celou komoru z ampliónu ozve ráznym hlasom niečo v zmysle "športová loď, vľavo".
Aj keď je morská komora obrovská, preplávanie ňou je úplne bezproblémové.

Vychádzame na more. Ak sa to tak dá nazvať možno 100km dlhý záliv Severného mora. Plávame proti prílivu a je to cítiť. Spotreba nám stúpa na dvojnásobok, ale čakať na odliv pre nás nebolo akceptovateľné. Podľa jednej lode, ktorú sme stretli ešte v Aurichu im práve plavba proti prílivu takto zabrala celý deň. My však približne za 2 hodiny už vplávame do kanálu holandského mesta Delfzijl.
More síce nebolo kľudné, ale zďaleka sme nezažili také vlny ako robia okrem iného vodné autobusy v Hamburgu. Spestrením bol vodný vysávač, obrovská loď cucajúca piesok z dna.Läs mer
Se översättning
0 gilla-markeringar
Amsterdam Sail 2010
Eems kanál
13 augusti 2010, Nederländerna ⋅ ☀️ 20 °C
Cez ďalšiu morskú komoru sa dostávame na kanál, ktorým smerujeme do mesta Groningen - jedného z najväčších miest na našej ceste. Na to, že je to už 8-ma komora na našej ceste nás i tak dokáže prekvapiť.
Priamo cez komoru prechádza zdvíhací most a do komory sa ku nám vtrepká plachetnica, takým spôsobom, že aj my aj ona sme pritlačení na opačné boky komory no medzi nami dvoma je menej ako zopár centimetrov miesta. Kanál, po ktorom sa plavíme je oveľa širši ako Ems Jade kanál a je na ňom aj úplne iná premávka. Zavesíme sa za veľkú nákladnú loď, čo nám zabezpečí, že nás všade čaká otvorený otvárací most. Teda až do chvíle, keď dôjdeme k mostu, kde už z jednej aj druhej strany stoja rôzne lode no most sa akosi neotvára a neotvára. Jedna veľká nákladna loď neuveriteľnej dĺžky vyzerá, že je pomaly opretá o most, ako čaká na otvorenie. Neskôr sa dozvedáme, že v oblasti je výpadok elektriny. To sme v Nepále, či v Holandsku?
Ešte taká hodinka a doplavíme sa do Groningenu a tam sa to začne...Läs mer
Se översättning
0 gilla-markeringar
Amsterdam Sail 2010
Groningen - hanba v maríne
13 augusti 2010, Nederländerna ⋅ ☀️ 22 °C
Vplávali sme do Groningenu.
Peťo za kormidlom kýva žienkam, čo sedia na múrikoch okolo vody. Obzeráme sa, či by sme nemohli centrum oboplávať, ale mosty sú pre nás príliš nízke. Nejaká žienka na nás kričí cez amplión. Chcela nás nalákať do maríny, kde boli miesta tak úzke a zaplnené, že som mal z toho hrôzu. Kvôli vyšším cenám sme sa rozhodli ísť do inej maríny. Vplávanie žiaden problém, zopár otočiek po maríne, keď tu na mňa zrazu dakto kričí, že mám vojsť do parkovacieho miesta, kde by som sa nevtesnal ani teoreticky, nie to prakticky. Pre iné lode žiaden problém, ale pre túto "powerboat" sú manévre pri pomalej rýchlosti dosť problém, navyše krížom cez marínu nás tlačí silný prúd vody. Zopár krát sa poposúvam vpred a vzad na mieste, aby som sa udržal a všetko si poriadne obzrel, no prúd nás už tlačí bokom a to sa nedá vymanévrovať. Točiť sa dá len zadkom lode, predkom obmedzene. Ulička v maríne má šírku cca 8m a prúd nás bokom tlačí na zaparkované lode. Snažím sa z toho dostať, ale nedá sa. Loď nie je schopná ísť pomalšie ako 7km/h a to je v takýchto tesných podmienkach riadne veľká rýchlosť. Na druhej strane ak nie je rýchlosť, nie je manévrovateľnosť a keď je manévrovateľnosť i tak nie je taká, že sa vieme točiť na mieste. Predok lode je úplne neovládateľný, zadok sa ako tak dá. O chvíľu sa už veslom odrážame a čiastočne šúchame o megajachtu. Óoo aké šťastie, že majiteľ je niekde preč. Všetci v maríne po nás čumákujú, ale žeby nám niekto pomohol, to nič. Po chvíli sa rozhodnem nacúvať na úplne iné miesto. Keď to vidí majiteľ lodičky vedľa ktorej sa chceme napratať, zdesene vybeháva von, že mu aspoň hodíme lano, aby nás predkom pritiahol k brehu, lebo zadok sa už ako tak podarilo zaparkovať. Jeho lodičku sme vďaka Tomčovi a Žabovi nešuchli, tí to v poslednej chvíli odrazili. Ujko nás ani nepriviazal, len nás trochu pritiahol a tam nechal pohodené lano, nech si už poradíme ako vieme. Zjavne pokiaľ niekomu nejde o jeho loď, tak sa veľmi nenamáha pomáhať. Hanbím sa na lodi, že z nej snáď ani nevyleziem, aj keď viem, že s tou loďou bol ten manéver takmer nemožný. To však ostatní nechápu a "hafenmajster" nás pekne zvozí, že sme totálni šuflikári a že máme zakázané ráno odísť bez toho, aby to on videl na vlastné oči. Nie, že mu zdemolujeme jachty v prístave. No to bol zážitok... Som z toho nervózny ešte počas celej prehliadky inak celkom pekného mestečka. To nás upútalo nie len uličkami, kanálmi so zaparkovanými hausboatmi, ale aj tým, že je tu zjavne radikálne viac mladých ľudí ako v iných mestách.

... a hlavne mali tam lepšiu pizzu ako posledne ešte v Nemecku ...Läs mer
Se översättning
0 gilla-markeringar
Amsterdam Sail 2010
Groningen ranný odchod
14 augusti 2010, Nederländerna ⋅ ☀️ 18 °C
Ráno sme vyplávali z maríny úplne excelentne. Veď som nad tým tiež rozmýšľal už od včera, ako sa z tých stiesnených priestorov dostať a ako to bude naj a v noci sme kvôli tomu dokonca ručne otáčali loď.
Manéver sa podaril. Cez úzke vodné uličky maríny vychádzame von na kanál. Ľudia z niektorých lodí nám kývu a lúčia sa s nami, akoby dávno zabudli na včerajšok, alebo nás vôbec nevideli, čo sme včera vyvádzali. V maríne sme tiež stretli nemcov, ktorí sa paralelne s nami plavia už od Aurichu. Žaba si s nimi pokecá, načerpáme od nich nejaké info a ide sa ďalej.
Hneď za marínou musíme prejsť plavebnú komoru. Keďže rôzne manévre nie je možné skúšať inak ako na ostro, skúšam pristávať v maríne väčšou rýchlosťou. Malé rýchlosti totiž celkom zvládame, ale tie sú nepoužiteľné pri rôznych vetroch a prúdoch.
Pristávanie vyššou rýchlosťou kvalitne vydesí posádku, keď to do brehu tak trošku napálim a chvíľku sa o breh šuchneme.
Potom ešte kvalitne zachaosíme, keďže prúd nám stále berie predok, ktorým sa manévrovať nedá. Aj keď sa celá posádka snaží, no už nijako nedosiahnu na breh, aby sa o neho zachytili. Nakoniec pristávame k úplne opačnému brehu ako sme si pôvodne zvolili. Tu vidno, že pri rôznych manévroch je každá ruka, či noha potrebná. Bohužiaľ nie je iný spôsob ako nacvičovať sťažené podmienky aj keď posádke som celkom zavaril a vzhľadom na hluk v lodi príkazy občas vydávam v takom kriku, že chudáci môžu mať všelijaké pocity.
V ďalšej komore potom na ukľudnenie posádky pristávam úplne jemnučko a od Žabu dokonca dostanem pochvalu :) Odmenu vo forme Kinder Bueno som si prezieravo zjedol už pred komorou.Läs mer
Se översättning
0 gilla-markeringar
Amsterdam Sail 2010
Van Starkenborgh kanál
14 augusti 2010, Nederländerna ⋅ ☀️ 20 °C
Po kanáli, ktorý nie je ničím extra zaujímavý si to pomaly valíme vpred. Motor, bublá ak sa tak dá nazvať jeho dunivý zvuk a lodička ide rýchlosťou približne 9km za hodinu. Vonku v kuse pripeká, občas až nepríjemne, ale lepšie ako keby pršalo. Občas sa po bokoch kanálu objavia krásne upravené záhradky končiace až vo vode s nemenej zaujímavými nehnuteľnosťami. Krásne pohľady. Niekedy nám pred nosom zavrú most a my potom skúšame, či sa predsa len dá prejsť aj zavretý. Zatiaľ sa to vždy podarilo aj keď raz chýbalo len 20cm a vlajku by nám zobrala konštrukcia mosta.Läs mer
Se översättning
0 gilla-markeringar
Amsterdam Sail 2010
Nákupy na vode
14 augusti 2010, Nederländerna ⋅ ☀️ 20 °C
Už od včera riešime, kde by sme natankovali loď. Všetci tvrdia, že najbližšia pumpa na vode je 4 až 6 hodín jazdy. My však vôbec netušíme, či prietokomer merá dobre a aká je realita v nádrži. "Hafenmajster" v Groningene nás posielal na 300m vzdialenú pumpu Shell pre autá a berie ako samozrejmosť, že so sebou nosíme kanister. Žaba odpovedá, že kanister samozrejme máme, neprizná však, že plný benzínu pre záložný motor a teda nepoužiteľný na natankovanie nafty. Tankovať 300l nádrž s 20l kanistrom z pumpy 300m vzdialenej to by bola asi iná zábava.

Počas jazdy mi intuícia napovie, aby som z kanálu zabočil do úplne nenápadnej vodnej uličky, maličkého prístavu pri meste Stroobos. A predstavte si. Pumpa na vode po cca 2h jazdy. Tankovanie síce v našom prípade znamená trošku komédiu, ktorú nebudem rozpisovať, ale nakoniec nás celkom potešilo. Podľa palubného počítača sme doteraz spotrebovali 162l nafty a tankujeme nakoniec len 135l a nádrže sú plné. Priamo pri móle je nakoniec aj vstup do lodného obchodu, kde nakúpime ďalšie 4 fendre (odrazníky). Doteraz sme ich mali 6 a tetuška v Groningene sa na nás pozerala, že ich máme nejako málo, keď chceme ísť do tlačenice menom Amsterdam SAIL. Neskôr z paluby lode pozorujeme ešte 2 kaviarničky, kde sa dá priamo prikotviť a užívať si život zo súše, ale to už nie je pre nás. Tam nás chytá suchozemská choroba. Poniektorým sa na zemi všetko kýve a pevne sa už cítia len na rozhúpanej lodi - žeby sa z nás stávali námorníci ? :).Läs mer
Se översättning
0 gilla-markeringar
Amsterdam Sail 2010
Obed na vode
14 augusti 2010, Nederländerna ⋅ ☀️ 22 °C
Dnes nejako nestíhame plán, takže sme sa rozhodli zakotviť na veľkom jazere, s výhľadom na pieskovú pláž. Je tu kopa lodí a lodičiek a krížom cez jazero vedie plavebná dráha kanálu, po ktorom sa občas preplaví veľká nákladná loď. No proste atmosféra. Pod nami je len asi meter vody. Dnešný obed varí šéfkuchár Žaba s pomocníkom Tomčom a zas z toho kuká pekná dobrota. To je život...

Čítam si poznámky v notebooku, ktoré mi pripomenú, že v Holandsku majú v nedeľu obchody zavreté. Treba sa poriadne najesť, kto vie, čo zo zásob urobíme zajtra. Pre atmosféru na lodi ešte na želanie časti posádky vyberám našu vlajočku o rozmeroch 1,5x1 meter a hrdo ju vyvesujeme na anténu. Pri takejto vlajke už všetci naokolo vedia, z akej "višne" (Slovenska) sme spadli. I keď podľa doterajších skúseností je pre väčšinu ľudí takáto vlajka úplne neznáma a vidia ju prvý krát v živote. Na lodi určite.Läs mer
Se översättning
0 gilla-markeringar
Amsterdam Sail 2010
Grou
14 augusti 2010, Nederländerna ⋅ ☀️ 22 °C
Nestíhame náš denný plán a preto po niekoľkých kilometroch plavby, ktoré celá posádka prespí, zakotvíme v mestečku Grou asi hodinu pred miestom plánovaného pristátia. Vonku veje poriadny vietor a tak pristávanie nezvládame na prvý pokus. Po zakotvení medzi kolmi (zatiaľ sme boli vždy pri móle) uväzujeme loď až 6-timi lanami. Systém zjavne funguje a po celú veternú noc loď pevne drží. Okolo lode spravíme camper (domček z fólií) a dnu je tak príjemne, že nakoniec aj spím vonku na zadnej sedačke. Prehliadka mesta ma fascinovala. Mestečko je úplne maličké bez nejakého extra života. Ten sa zjavne skončil už niekedy poobede. Ale tie domčeky, každý ma svoju históriu a sú naozaj veľmi romantické. V maríne sme nenašli "hafenmajstra", takže zase parkujeme zadarmo. V praxi to však znamená, že ráno treba zdúchnuť ak nechceme platiť :) Keďže časovo nestíhame, tak je i tak naplánovaný odchod na ôsmu ráno. Už sa nám to skoré vstávanie nejako stáva pravidlom.Läs mer
Se översättning
0 gilla-markeringar
Amsterdam Sail 2010
Plavba smer Lemmer
15 augusti 2010, Nederländerna ⋅ ☁️ 18 °C
Ráno za nezanedbateľného vetra odkotvujeme. Nevolíme najlepšiu alternatívu, ale viac menej bez problémov odchádzame.
O chvíľu sa preplavujeme vodným mostom a pod nami je diaľnica. Nezabudnuteľný pohľad.
Kanál princezny Margaréty, po ktorom sa plavíme často preteká väčšími jazerami, po holandsky moriami. V ich okolí veje silný vietor a robí vlny. Tie sa smerom k mestečku Lemmer, ktoré je už priamo na mori stále zväčšujú, vietor je stále silnejší. Premávka sa tiež zväčšuje. V jednom čase v dohľade a to viditeľnosť nie je práve najlepšia napočítam až 26 lodí a to všetko na kanály, nie na nejakom širokom jazere. Chvíľami to vyzerá ako na diaľnici. Raz sa dokonca plavím natlačený len cca meter od bóje a 5 metrov odo mňa na druhej strane si to šinie velikánska nákladná loď. Vlny sa stále zväčšujú a priplávanie do Lemmeru sa tak stáva vzrušujúcim zážitkom.

p.s. vzhľadom na nepríjemné počasie sme vynechali návštevu romantického mestečka Sneek, ktoré si pozrieme až pri pri plavbe späť...Läs mer
Se översättning
0 gilla-markeringar
Amsterdam Sail 2010
Lemmer - vodné sídlisko
15 augusti 2010, Nederländerna ⋅ ☁️ 19 °C
Na okraji mestečka Lemmer vchádzame do vodného sídliska. Niečo ako naša vilová štvrť akurát miesto asfaltových ciest sú všade cesty vodné. Úžasné domčeky, perfektne upravené záhradky, kde sa dá v mnohom inšpirovať a pred každým domčekom ako inak zaparkovaná nejaká tá lodička. Pred niektorými 4m dlhý nafukovací čln, pred väčšinou skôr 10 metrová jachta, no a niekde aj riadny "krížnik".

Stále fúka dosť silný vietor a tak pristavíme v miestnej maríne na kus reči, že ako to vyzerá na mori (do Amsterdamu je to po mori už len 90km). Veľmi zhovorčivý tam nie sú, no pri náznakoch plavby cez more s našou loďou jasne naznačujú, že len blázni by sa aktuálne vybrali na more. To je jasný signál, že musíme ísť alternatívnou cestou po kanáloch. Tie nám však môžu zabrať dosť času, takže vidím, že zajtra zas vstávame o ôsmej, aby sme ten Amsterdam stihli.Läs mer
Se översättning
0 gilla-markeringar
Amsterdam Sail 2010
Lemmer stojí za to!
15 augusti 2010, Nederländerna ⋅ ⛅ 19 °C
Pomaly vchádzame do útrob mestečka Lemmer a po obhliadke peknej pieskovej morskej pláže na chvíľu zakotvíme takmer v centre priamo vedľa ulice, kde sa prechádzajú ľudia a začíname variť a neskôr pochutnávať si na obede. Má to svoje nezabudnuteľné čaro :) Povedľa nás v kuse chodí kvantum lodí väčšinou o dosť väčších rozmerov. Prejazd loďou centrom je časovo krátky, ale je to naozaj zážiťok. Teda ZÁŽITOK. Pre mňa asi najkrajši na trase, aj keď tlačenicu, akú sme tam zažili to by bolo aj na infarkt, ale zjavne som dnes v kľude všetko zvládal a neznervózňoval sa príliš zo všetkého naokolo, takže aj v tom vetre, čo tam fúkal som mal ruku pevnú a loďka poslúchala.
Snáď len ťuťmák otvárač mostov nevedel tu svoju "paprčku" s drevákom, do ktorého chcel hodiť Euro za otvorenie mosta poriadne natrčiť a kvôli nemu sme ošúchali loď o bok mostu. Úplným centrom mesta sa plavíme pomedzi nábrežia s kaviarničkami v uzučkom kanále, kde spolu s nami, alebo oproti nám idú oveľa väčšie lode. Všade po bokoch kanálu sedia ľudia, pijú kávičku, pivo, diskutujú. My a s nami ďalšie lode im robíme atmosféru. Koniec centra tvorí miniplavebná komora v akej by som bol najradšej sám. Keď sa do nej pomaly rútime zo zákruty už je v nej 7 lodí a to sa tam ešte máme vtrepkať my. Okolo celej komory stojí snáď 30 ľudí, pre ktorých to je miestna atrakcia. Ak teraz rozdrúzgam zopár lodí, tak možno budeme aj v miestnych novinách. Komorníčka kričí "rýchlo, rýchlo", dvere do komory sa už pomaly zatvárajú a my ešte nie sme ani dnu. Privrú nás železné dvere, alebo pridám a prevalcujeme nejakú tu loď? Dnes ma však už nič nerozhádže a aj vďaka pomoci všetkých na lodi pristávame v komore ukážkovo, aj keď tam už nie je takmer žiadne miesto. Ľudia si obzerajú našu vlajku a o chvíľu už vyplávame do morského zálivu.Läs mer
Se översättning
0 gilla-markeringar
Amsterdam Sail 2010
Smer Harderwijk
15 augusti 2010, Nederländerna ⋅ ☁️ 19 °C
Len cca 500 metrov po mori a už sa treba vtlačiť do ďalšej plavebnej komory, ktorá vedie na kanál, tak aby sme zvyšok nebezpečného odkrytého mora obišli.
Pred komorou je však lodná zápcha, fúka tam strašne silný vietor a manévre s loďou, ktoré tam predvádzame sú občas fakt zaujímavé.
Nakoniec vchádzame do komory a to ešte netušíme, že bude v niečom jedinečná. Postupne z nej vypustia až 5,5 metra vody a my zostávame v akejsi brudnej kamennej škatuli. Žaba v tom úžase takmer utopí v komore svoj papuče, ale naštastie sa záchranná akcia podarí. Po otvorení dverí plavebnej komory už vidíme našu večernú trasu. Kanál lemovaný vysokou trávou, občas dokonca pretínajúci les bude našou cestou ďalšie 4 hodiny.
Táto cesta sa nepredpokladane skončí o 19:20 pred plavebnou komorou, ktorú zavreli o 19:00. To pre nás znamená, že nespíme v žiadnej maríne, ale kempujeme v objatí lesov na malom jazierku pred plavebnou komorou. Hlavne pre tých, ktorí bez WC-ka nevydržia sa začína najzaujímavejšia noc tejto plavby.Läs mer
Se översättning
0 gilla-markeringar
Amsterdam Sail 2010
Vytopená loď
15 augusti 2010, Nederländerna ⋅ ☁️ 17 °C
Večer sa riadne rozprší a prší aj v noci.
Kvapčí aj cez plátenú vodotesnú strechu, takže ráno len zo svojho sedadla odčerpávam 1,5l vody. To sme však čakali. Vieme už kde sú na spojoch rôznych častí strechy nedokonalosti, ktoré pustia vodu. Čo sme nečakali, že voda sa dostane nejakými cestičkami aj do kuchynky, takže vytopí nejaké tie potraviny. Ráno sa dozvedám, že Tomčo a Žaba sa v noci zobudili na to, že im cez neutesnené dvierka kvapká na hlavu. V zadnej kapitánskej kajute samozrejme nie je žiaden problém :) Stav vykonaných opráv overíme pri ďalšom daždi, alebo si ich overí druhá skupina na spiatočnej ceste :)Läs mer
Se översättning
0 gilla-markeringar
Amsterdam Sail 2010
Smer tulene...
16 augusti 2010, Nederländerna ⋅ ☁️ 19 °C
Náš dnešný plán stihnúť dôjsť do mesta Harderwijk je odvážny a časovo ťažko splniteľný. V Harderwijk je "tuleňárium" a delfinárium, o ktorom Tomčo sníva celú plavbu.
Najprv ako Pat a Mat prejdeme komoru, pred ktorou sme nocovali. Vždy keď sa priviažeme, obsluha komory dačo v nejakom nedefinovateľnom jazyku kričí do repráku, tak sa prekotvíme inde a takto zopár krát.
Plavíme sa už viac po jazerách ako kanáloch. Tie majú veľkosť Šíravy, prípadne sú aj väčšie. Sú lemované plážami, kempingmi a marínami.
Cestou tiež prechádzame cez plavebnú komoru, pred ktorou je megazápcha. V čase nášho príchodu už pred komorou krúži, alebo čaká zakotvených asi 10 lodí a za nami prichádzajú ďalšie a ďalšie. Najprv si ani netrúfame vojsť dnu, no nakoniec sa natlačíme do nie práve najväčšej komory spolu s ďalšími 13-timi loďami. Dnu vchádzame takmer poslední, takže si zas musíme vyskúšať naše pristávacie schopnosti v obmedzených priestoroch. Preplavba je nakoniec bezproblémova. Za komorou dáme "plný kotol" (t.j. 1000 otáčok, lebo rýchlosť je obmedzená) a rýchlosťou okolo 10km za hodinu smerujeme k tuleňom...
Do Harderwijk dôjdeme pred 16-tou, no marína i mestský prístav sú beznádejne zaplnené. Nakoniec dočasne zakotvíme na troch asi súkromných koloch v plavebnej dráhe na odbočke do maríny, no Tomčo zisťuje, že tuleňárium je nie len riadne drahé, ale o 16-tej bola tiež posledná možnosť ho navštíviť.Läs mer
Se översättning
0 gilla-markeringar