Mniów

Danka prichádza zo školy a 12tej a o 12:30 už so zvyškami z letnej prevádzky v podobe panini v ruke opúšťame Šíravu. Pre väčšie zážitky volím pre začiatok adrenalínovú cestu (Humenné, smer Brestov, Havaj, Dukla). V podstate je to zo zákruty do zákruty, v pravidelných intervaloch pekný žalúdko-nadvihovák. Proste umieram.

Danka bez toho, aby tušila, že v blogu sa už píše o sivom Ferrari reže zákruty ako automobilový pretekár.
Chvíľami cítim kofolo-panino mix, ktorý už mal putovať niekde v črevách až v hrdle.
Sťažnosti na tému, že Danke neoznamujem ako pri pretekoch do vrchu vzdialenosť a uhol ďalšej zákruty radšej v tichosti ignorujem.
V každom prípade scénicky parádna cestička zahŕňajúca kravičky, ovce, drevené kostolíky a krásny jesenný zeleno-červený kopcovitý terén.
Pocitovo naopak po hodine vyšťavený na smrť a to máme ešte 5 hodín jazdy pred sebou.

Po prechode do Poľska je to dedina za dedinou, zákruta za zákrutou a jedna nekonečná kolóna s občasným žltým poľským statickým radarom a mojim malým Schumacherom komentujúcim neschopnosť poľských "víkendových" vodičov, ktorí mali tu drzosť pripliesť sa nám do cesty.

Pri našom šťastí sa tesne pred nami pokazí kamión a tak zablokuje dopravu, že si polhodinku postojíme. Keď tento marazmus konečne skončí, úsmev na tvári nám vyčarí alkoholová predajňa s názvom "Malinový nos" - kreatívni poliaci majú skrytý zmysel pre humor :)

Na olovrant máme obed zo školskej jedálne - šišky s džemom. Danka urobila superbiznis, keďže v jedálni povedala, že nechce džem a tak dostala šišku naviac. To ešte nemohla tušiť, že džem, ktorý zobrala z domu bude splesnetý... Prekvapkó - šišky bez džemu :)

O siedmej večer dorážame do mestečka Mniów približne v strede Poľska, kde v luxusnej izbičke za relatívne malý peniaz prespíme. Zajtra ďalších 5 hodín a sme v Gdaňsku, na skok od Baltického mora.

P.S. Danka je ďábel - na 40tke vedome jazdí stovkou, nereaguje na upozornenia, nezaberá ani môj panický vreskot... Slovíčka "prudká zákruta", "kamión v protismere" jej preliezajú jedným uchom dnu a druhým von. Medzi tými ušami je zjavne nejaké centrum dopravnej ignorancie, ktoré ignoruje akékoľvek značky začiatok a koniec obce a ja v panickom strese vylamujem rúčku nad dverami.
Hláška dňa pri obiehaní - "to by som už neubrzdila, tak som musela pridať" - šediviem...Read more