Doi Pha Chadi

S motorkami odbocujeme na odlahlu asi 5km dlhu cestu do dediny horskeho kmena Hmong (cinsky emigranti). Cesta trva o dost dlhsie ako by clovek cakal, lebo cesta nie je prave naj kvality a je pekne uzka. Danka prebera vedenie a uziva si to.
Dedinka vo vyske pomaly 1600m sa sklada z drevenych domcekov az chatrci, kde nevyzera, zeby sa okrem vyvolenych mali nejako k peniazom. Pofotime nejake zienky v krojoch, male deti ako z ineho sveta a po nejakych dalsich cca 7km koncime v podobnej avsak o dost viac turisticky zameranej dedine.
Stadial by podla Googlu mala ist cesta, ktorou sa vratime domov, aby sme sa nevracali po tej istej.
Sme mozno 1300m nad morom a treba nam klesnut o dobru tisicku smerom dole. O cca hodinku sa stmieva a mame pred sebou z brucha 8km horsej cesty, kym sa napojime na hlavnu cestu.
Kym cesta klesa a zuzuje sa na dve polmetrove betonove cesticky, na ktorych uz je dost tazke manevrovat s nasimi skutrikmi stale verime, ze je to len docasny stav.
Postupne vsak betonove cesticky cim dalej tym viac miznu a hlavne zacina sa ukrutne klesanie v serpentinach.
Danka 3x vyvali motorku, ale stale mame pocit, ze sa to da zvladnut, ze vracat sa je prilis problemove.
A to je to spravne rozhodnutie, lebo len vdaka tomu sa nam mozno prave zacina naj zazitok tejto dovolenky (vtedy sme len dufali, ze ta zla cesta coskoro skonci). Pricom ta cesta sa stale zhorsuje a po nejakom asfalte, betone uz ani stopy, klesania su stale viac a viac strme, do toho prudke zakruty, to vsetko v hline, obcas strku a obcas obrovskych kamenoch ako z rieciska nejakej rieky. Situacia je stale horsia a horsia. Danka zhadzuje z top offroad destinacii Albansko a pasuje tam Thajsko. Postupne sa zotmie a my zostavame v thajskej dzungli niekde vysoko v horach na skutrikoch tam, kde by mala obcas problem mozno aj terenna motorka. Motorky su tak tazke, hlavne pre Danku, ktora ma kratke nohy a nevie si nimi dostatocne pomahat, ze obcas sa zosuchnut dole kopcom je pre nu nadludske usilie. Chvilami mame priemernu rychlost okolo 1km za hodinu, takze nam nic nepomaha informacia, ze hlavna cesta je uz iba 5km od nas.
Okolo toho vsade tma tmuca a okolo nas dzungla - no nebola to ani zdaleka sranda.
V duchu sa utesujem myslienkou, ze ako sa budeme blizit k hlavnej ceste mala by sa aj tato cesticka zlepsovat. No figu tankodrom ako vysity, nepustil by som tam ani svojho Nissana. Obcas kopce plne kamenov, ktore sa zosuvaju, smyka sa na nich motorka. Po kopcoch zjavne tiekla voda a vytvorila aj pol metra hlboke zlaby krizom, krazom cez cestu. Zist jeden kopec bolo obcas o zivot a tie kopce boli dalsie a dalsie. V podstate sme zisli prevysenie okolo 1000m v offroadovom terene na cisto cestnych skutrikoch. Obcas nejaky prechod potokom, obcas zapadnutie v blate. V poslednej faze original teren pre lesny traktor.
Cesta do uplneho konca totalne adrenalinova. Do toho sa v noci zacina budit vsechno mozne zivocistvo. Tomco mysli na to, ake prvenstva v mnozstve zivotu nebezpecnych hadov drzi Thajsko, ja zas sledujem nie male kusy pavukov ako v malom pruzku svetla motorky obcas prebehnu cez cestu. Neraz prechadzame popod rozne visiace casti trav a stromov a len dufam, aby na nas nic neskocilo. Ked sa konecne dostaneme po vyse 2h v totalnej tme na asfaltku zistime, ze kazdeho boli snad vsetko aj to, co predtym netusil, ze ho boliet moze. Ze sme vycerpani po vsetkych strankach.
Motorky mame v neviem akom stave (uvidime az rano, lebo aj tie co nepadli x krat sa obili o nejaky kamen a pod.) a netusime aku zaplatime pokutu min. za Dankinu oskretu motorku.
Moj mobil si to v neviem ktorej situacii odniesol tym, ze zas praskol (v ochrannom puzdre), nastastie zatial len na zadnej strane.

No konecne zazitky! Tomco uz je na pokraji zufalstva z toho, ze na dovolenke si este nestihol oddychnut. No, ale oficialne mal dnes byt oddychovy den so skusobnou trasou a skorym navratom - no ale nevyslo ;)Read more