Nong Sariam

Poobede este stihame Chiang Mai-sky Grand Canyon. Jedna sa o zatopeny byvaly kamenolom. Obsahuje viac roznych hlbokanskych kanonov s hlbkou vody okolo 30m, okolo ktorych su postavene restauracie na terasach, lehatka, ale aj zipline (lanova draha), horolezecka draha (ked si blby padnes do vody), clnkovacie miesta a velky nafukovaci skakaci park.

Dvojdnovy vylet ukoncujeme prejdenim poslednych cca 5km v sialenej viacprudovej premavke az do nasho komfortneho hotelika, kde sme boli 2 dni predtym. Tu nas aj cakali najvacsie kufre.

Obuvam si hotelove papucky (nejaka cinsko-thajska velkost, trci mi z toho cela pata) a zacinam si uzivat klud po 300 az 400km dvojdnovom motovylete.

Pockame na dokonalu tmu a ideme vratit dorajtovane motorky. Nastastie ich zaujimali hlavne zlomeniny (plastov) a nie oskrete casti. Tie navyse v tme neboli az tak vidiet. Takze ziadna pokuta, utekame kym si to nerozmyslia.

Na veceru ideme do original thajskej domacej restauracie. Pred dverami napis, podte ochutnat ako chuti prave thajske jedlo. Davam si stiplave bravcove platky s cesnakom v sladkej limetkovej omacke.
Najstiplavejsi kulinarsky zazitok aky som kedy jedol. V podstate to bolo kopu platkov suroveho cesnaku (uz ten by stacil) v omacke, ktora velmi pripominala tu, ktora je v restauraciach na stoloch a ked sa niekomu nieco zda malo stiplave tak si este trosku frnkne z omacky. K tomu male stiplave chili papricky. Zvysok neviem definovat. Kulinarsky zazitok. Po prvom suste som vedel, ze to stipe, ale ako sa to potom gradovalo!
Dve minuty po dojedeni som mal problem dychat cez usta, bolo to o zivot. A ono to bolo (aj ked som uz dojedol) stale horsie a horsie. Od hrdla az po pery ma stipe vsetko. Z hlavy mi tecie pot, urychlene objednavam ovocny shake, lebo by to bolo asi za hranicou toho, co som schopny zvladnut. Aj po dlhom vyplachovani ust shakom ma to este hodnu chvilu stipe. Ohhh, je mi tak luto, ze si to nedala Danka, ta sa totiz vsade tvari, ze ju nic stiplave nerozhodi...Read more