Obed v Halal Food

Zvyčajne sme jedávali v neďalekom rezorte Golden Pearl, sem-tam sme podporili svojou návštevou aj menšiu miestnu reštauráciu, posledný deň sme sa prešli hlavnou ulicou ostrova asi polhodinku do ďalšej z menších miestnych reštaurácii, ja za tenkými rezancami a dezert, na ktorý ma nahovoril Milan bol výbornou sladkou bodkou - Mango Ro ti (palacinka s mangom, podávaná so zahusteným sladkým mliekom- akoby našim Salkom).
Obed nebol ničím výnimočný, ale tá cesta k nemu a späť ukázala v akom luxuse si žijeme doma. Toto je jeden z ostrovov, kde vidieť ako skutočne žijú obyčajní ľudia. Neviem, či to ešte uvidíme na dalších miestach, kam sa chystáme.
Miestni ľudia pripomínajú našich cigánov, ale len výzorovo, inak sú to veľmi usilovní, dobrosrdeční ľudia vždy ochotní pomôcť.
Zmontujú dokopy aj nemožné, aby z toho vyrobili funkčnú vec pre uľahčenie prežitia.
Už prvý deň, cestou z prístavu do Season bungalows som si všímala z korby auta tie veľmi skromné domčeky. Presun na skútroch alebo Tuk-tukoch. Tu ide hlavne o funkčnosť, to ako to vyzerá je na poslednom mieste. Myslím tým v živote bežných ľudí. V rezorte, kde bývame je nábytok z kvalitného dreva - stôl a stoličky sú ťažké, odsunúť stoličku v reštaurácii je tiež namáhavé.
Okolo bežných príbytkov miestnych obyvateľov je však neporiadok, celé to na mňa pôsobí tak neusporiadane. Vidno to aj v tom našom rezorte, v centrálnej časti, kde bývame aj my, každý deň zametajú chodníky, hrabú a odvážajú opadané lístie zo stromov, ale stačí kočíkovať Adamka po zastrčených uličkách rezortu a už vidno ten ich prístup, aby to vyzeralo ľúbivo pre turistu, ktorý vojde hlavnou bránou.
Na druhej strane vidno, že prácu-zamestnanie si tu vážia. Vidím to pri upratovaní bungalovu. Každý deň nám prezliekajú postele, menia osušky, zametajú, umývajú, leštia...
Máme šťastie, že u nás dnu nebývajú mravce a s tými, čo prechádzajú terasou sa dá fungovať.
Cestou do reštaurácie ma zaujali krásne kvitnúce farebné kríky a kvety lemujúce tú chudobu. Strelície rastúce doslova ako burina. No a do tej chudoby ako päsť na oko osadené “zlatom” zdobené orientačné tabule a vyčančané “kapličky”.
Jednoducho povedané miesto chudobných dobrosrdečných ľudí, krásnej prírody a protikladov.
Btw. to spievanie vtáčikov vo videu máme pri bungalove ako u nás, keď zvonia zvony ráno, naobed a večer. Ráno pri východe slnka okolo pol siedmej, na obed a pri západe slnka okolo pol siedmej večer spievajú o dušu - naozaj ako budík..Read more