Prehupli sme sa do tretieho týždňa

Už môžeme trošku porovnávať Ao Nang, Koh Jum a Ko Lanta.
Ao Nang bola nevyhnutnosť, aby sme sa trošku zžili s novým dovolenkovým spôsobom života.
My dvaja s Milanom sme sa museli presvedčiť, že aj s našou angličtinou tu dokážeme prežiť bežný deň.
Bolo sa tam kde prechádzať aj s kočiarikom, okolo mora je dlhá promenáda a aj po ceste to nebol problém, lebo vodiči sú ohľaduplní, spomalia a chodcov obchádzajú. Možnosti stravovania sú široké, lebo okrem reštaurácii na každom kroku tu funguje aj “night market”, kde sú stánky s jedlom rôzneho druhu, len si treba vedieť vybrať. Čo sme my dvaja v prvých dňoch nevedeli, ale postupne sa učíme.
More sme v Ao Nang zažili za odlivu, treba prejsť stovky metrov, aby sa človek dostal po pás do vody-skoro ako na Balatóne. Mne nevadilo, že pláž lemuje promenáda a hneď za ňou je cesta. Dovolenkári sú dosť oddelení od ruchu mesta.
Jedinou nevýhodou pre mňa bola v hoteli pevná sprcha - dážď, bez zásteny, takže po každom sprchovaní bola celá kúpeľňa mokrá, to mi veľmi pripomínalo kúpeľne v Bulharsku.
Po adrenalínových zážitkoch zo spiatočnej cesty z výletu na ostrov Hong sme už za pekného počasia navštívili národný park Emerald pool s krištáľovo čistou vodou.

Presun na ostrov Koh Jum bol pokojný, tak ako celý ostrov. Jediným nepriateľom boli mravce. Pláž tiahnúca sa niekoľko kilometrov, na ktorú sme mali z bungalova len pár krokov bola zatiaľ najkrajšia, aj more bolo pokojné.
Po areáli rezortu boli betónové chodníky, kde sa nám podarilo v kočiariku Adamka uspať. Mimo rezort jedna hlavná cesta, ale celkom bezpečne sa po nej dalo ísť aj s kočiarikom.

Pobyt na Ko Lanta začal adrenalínovo. Už počas cesty loďou poprchávalo, ale len na mori, z lode sme už vystupovali bez dažďa.
Adrenalín dosiahol vrchol, keď tuk tuku s batožinou a Tomáškom odpadlo koleso.
Ja som to z diaľky videla v priamom prenose, lebo som sedela na bočnom sedadle a snažila som sa fotiť Tomáška.
Hneď informujem našu vodičku, že druhý
tuk tuk má problém, ona pozrie do spätného zrkadla a vyletí z nej - accident, hneď sa s nami otáča a ide na pomoc parťákovi. Pomôže len tým, že vezme 2 (v lietadle príručné batožiny) k nám. My pokračujeme v ceste ako vedúci tuk tuk, lebo len naša vodička vie, kam ideme, vodič ďalšieho tuk tuku, do ktorého preložili našu batožinu vezie Tomáška, ktorý, netuší kde je náš rezort, asi spracováva haváriu a nesleduje mapu.
Bungalovy máme umiestnené len pár krokov od bazéna, k pláži je to asi 100 metrov, ale tá sa nedá porovnať s kilometrami na Koh Jum. Dnes som ju prešla celú, hodina a pol tam a späť. Zľava a sprava balvany a kamene vo vode, stred ujde. Sú tu oveľa väčšie vlny ako na Koh Jum. Na jednom úseku sú vybudované schody, akoby hľadisko odkiaľ sa dá pekne pozorovať pohyb slnka nad morom.
Na pláži to však žije na rozdiel od Koh Jum.
Všetky bary hýria pestrými svetielkami a lampiónmi. Aj na tom vidno, že tento ostrov je oveľa rušnejší.
Sú tu aj iné pláže, ale my sa na ne vzhľadom na posádku, nedostaneme.
Po hlavnej ceste je problém chodiť s kočiarikom, úzku cestu lemuje hrboľatý prašný okraj, tak s kočiarikom chodíme mimo rezortu iba na obed. Keď my traja vyrazíme na večeru, Zuzka ostáva uspať Adamka a večeria, až keď jej ju donesieme.
Zato sa nám tu sprchuje pohodlne, lebo tlak vody je dobrý a 2 sprchy-pevná aj ručná za sklenenou zástenou sú v pohode.
Takže všade okúsime niečo iné, uvidíme čím nás prekvapia ďalšie miesta, ktoré ešte máme pred sebou.Leggi altro