Tu nič nie je isté

Už od večera som sa tešila ako si tekutiny cez obed doplním krémovou kuracou polievkou. Milan našiel miestnu reštauráciu pri pláži v neďalekom mestečku, kde nie všetky jedlá chutia “thajsky” a to je niečo pre mňa, že si môžem dopriať aj “európskejšie” chute.
Včera sme sa cez obed vystriedali pri Adamkovi, aby sme ho netrápili obedňajšou horúčavou v kočíku. Kým Tomáško so Zuzkou odišli na obed, my sme šantili s Adamkom v príjemnom chládku. Najvyšší príliv mal byť až o štvrtej popoludní, tak sme na prechádzku za mojou polievkou mali dosť času. Lenže tu sa na nič netreba tešiť, kým sa to naozaj nestane.
Náš milý Portugalec mal včera svoj biznis zatvorený a zas a znovu som si musela vybrať niečo miestne. Keďže tekutiny treba doplňovať, polievku nahradilo fajné “kakavko” zo Seven eleven. Už som prišla nato, že keď si vyberiem niečo s cesnakom alebo kari, nepoužijú už iné korenie a je to aj pre mňa chutné. Tak som si vyskladala nejaký obed bez polievky, ale zato s dobrým nanukom na záver.
Milanovi tie thajské jedlá celkom chutia, ale postupne ochutnáva aj miestne burgery. Najlepší a najväčší si doprial na Ko Lanta v reštaurácii Texas, ale aj ten včerajší mu celkom chutil. Bol síce menší, ale aj temer 4x lacnejší ako v Texase.
A že aj tu slávia Valentína sme sa presvedčili na dekoráciách v neďalekom bare.Okumaya devam et