Cesta na letisko a spiatočný let domov

Budík sme mali na 6,30, ale Tomi už o 6,20 kontroloval, či sme hore. Nikto nezaspal, v kľude sme dobalili posledné kúsky, naraňajkovali sa, pre istotu nám Tomi požičal osobnú váhu od majiteľa rezortu, podľa ktorej sme odvážili nielen seba, ale hlavne batožinu, kufor dobre, ale príručná presiahla 7kg. Tú nám však nevážili ani v Budapešti, preto som si z toho nerobila veľkú hlavu. A tak aj bolo, ani v Krabi z toho nerobili vedu, hoci sme mali aj ťažšiu, aj viac kusov. Potom nám zbehol čas v čakárni rýchlo, lebo Adamko desiatoval, potom mu už Zuzka chystala mliečko na vzlet a už sme prioritne, bez čakania, lebo máme malé dieťa s kočiarikom, nastúpili po uzavretom tuneli, po parádnom koberci do lietadla. Už sme sa tešili, že o chvíľu odlietame, keď sa z reproduktorov ozvalo ospravedlnenie, že budeme meškať, lebo čakáme na pasažierov, ktorí neprišli včas. Let Krabi - Dubaj ubiehal v pohode, Adamko sa stále nechal zaujať niečím, čo ho pobavilo dosť dlho. Málo si mohol poležkať, lebo väčšinu letu sme museli byť pripútaní. Neboli to veľké turbulencie, ale sem - tam sme sa zahojdali.
‌V Dubaji sme pristáli s viac ako hodinovým meškaním. Pôvodne sme mali na prestup 2 hodiny a 25 minút. Z pohodového prestupu sa stal maratón cez letisko, lebo len cesta autobusom od lietadla k terminálu trvala cca štvrťhodinku. Na poslednú výzvu sme dobehli k bráne B2, kde sme konečne mohli zvoľniť tempo k autobusu, ktorý nás odviezol zas cez celé letisko k lietadlu. Tam sme si konečne vydýchli a po behu cez letisko sme sa konečne napili. Ešteže to Zuzka správne odhadla, že žiadnu výživu nestihne zjesť Adamko na letisku a pri pristávaní mu urobila dobrú porciu mliečka. Nakoniec sa mu z neho zvýšilo aj na vzlet, aby prehltal a neboleli ho ušká. Zatiaľ tie vzlety a pristátia zvláda na jednotku s hviezdičkou. Z Dubaja odlietame s polhodinovým meškaním. Cesta ubehla celkom pokojne, posledné 2 hodinky už Adamko nechcel spať, preto bolo náročnejšie udržať ho potichu, keď väčšina v lietadle spala. S mliečkom sa to väčšinou podarilo. Pristávame v pohode, ale s polhodinovým meškaním. Horšie je to s batožinou, 2 kufre prišli poškodené, preto sme sa na letisku zdržali reklamáciou.
‌Na parkovisku, kde sme sa dostali krytým osvetleným chodníkom, nás čakal tetris v kufri auta, nakoniec sa pomestíme a po 23-tej zamierime na nabíjaciu stanicu. Zuzka s Tomáškom sa vystriedali za volantom a vyložili nás pred domom, sme doma.Weiterlesen