Vladimír Gavla

Joined December 2016
  • Day42

    Posledný príspevok

    March 8 in Slovakia ⋅ ⛅ 9 °C

    Toto je posledný príspevok...

    Som rád, pokiaľ niekto ocenil tento môj 42 dňový pisateľský román a užíval si to v rámci možností s nami...

    P.S. Na obrázku provizórne poskladaný môj darček, model tradičnej vietnamskej lode zo známej zátoky Halong bay, ktorý som so sebou trepal posledné dva týždne. Ono to na fotke nevyzerá, ale poskladané to má 90x90cm, takže som si to ťahanie tej obrovskej tašky fakt pekne vytrpel. S lankami som sa hral 3 hodiny a stále to nie je dokončené a asi 8 vecí sa počas prepravy ulomilo, ale nejako to polepím a nájdem jej nejaké dôstojné miesto na Šírave...Read more

  • Explore, what other travelers do in:
  • Day41

    Už takmer doma...

    March 7 in Austria ⋅ ⛅ 11 °C

    Dlhočizné čakanie na Frankfurtskom letisku je spríjemnené scénkou ako z "A je to", keď sa zopár Patov a Matov za pomoci zopár manažérov a podmanažérov snaží poriešiť situáciu so stropom v našej čakárni, z ktorého tečie voda. Na precízne Nemecko vyzerá scéna z pravdepodobne prasknutého vodovodného potrubia o poschodie vyššie ako scéna z nejakého komediálneho seriálu. Za celých vyše 5 hodín, čo tam čakáme nedokážu situáciu uspokojivo vyriešiť. Na to, že na čuriacu vodu zo stropu by bolo vhodné podložiť vedro prichádzajú po asi 2 hodinách rozdumovania, po tom ako je už podlaha jedna veľká mláka.

    Poobdivujeme frankfurtský párok, taký drahý, ako tučný a po čase konečne odlietame aj z Frankfurtu. Po cca hodinke pristávame vo Viedni. Let úplne v pohode aj keď mal trvať dlhšie. Kapitán však do palubného rozhlasu tvrdí, že použil skratku a fakt sme leteli kratšie.
    Po dvoch dňoch vidíme natešení našu batožinu, nastupujeme k našim do auta a smerujeme do Košíc, kde nakoniec dorazíme okolo 8mej večer...
    Tam ma čaká šokujúce prekvapko (privítanie od všetkých, čo ma majú radi) a niekedy hodinku pred polnocou som konečne doma aj ja...

    Bola to únavná cesta a dlhočizná dovolenka. Som však tak rozhodený, že pocity z toho, či som rád, že som už doma ešte neviem poriadne spracovať.
    Read more

  • Day40

    Hrozivý let do Frankfurtu

    March 6 in Germany ⋅ ☁️ 15 °C

    Na letisku v Ománe máme 9 a pol hodinovú prestávku.
    Objavujeme teda dva ležacie gauče so zásuvkou a zaberáme ich. Pospať sa nám podarí necelé 4 hodinky. Počas toho si na môj gauč, kde sa tvárim, že spím prisadajú iní ľudia, dokonca si ku mne ľahne dáka žienka...
    Do lietadla nastupujeme o druhej v noci kvalitne nevyspatí a hneď vidíme, že toto bude radikálne iný let.
    Lietadlo prepchaté, žiadna letuška, len letúchovia a dľžka letu 7 a pol hodiny v tomto našom stave, to proste sranda nebude.
    Celý let je trápenie, v akej polohe ako tak prežiť, no hodinu pred koncom sa to naozaj začne.
    Kapitán zahlási palubnému personálu, že má okamžite ukončiť akúkoľvek činnosť.
    O chvíľu sa už celé lietadlo trasie. Keď nám kapitán prezradí, že vo Frankfurte fúka silný vietor spozornieme.
    Posledných 5 minút pred pristánim sa už aj ja držím sedadla ako kliešť. Lietadlo sa vôbec nedokáže udržať v horizontálnej polohe a keďže už letíme blízko zeme, vidím, ako sa desivo v sekunde kvalitne nakláňa zo strany na stranu. Keby sa takto naklonilo tesne nad zemou, tak prídeme o krídla.
    Keď konečne pristaneme zo mňa tečú kropaje potu a mám fakt dosť. Také hrôzy pred pristánim som ešte nezažil. Je vidno, že aj zvyšok pasažierov sa teší.

    Po vystúpení nám trvá snáď hodinu, kým prejdeme letisko a kontrola na vstupe do EU je ako keby sme vstupovali do Severnej Kórei.

    Moja batožina je zas za podozrivú a zas podstupuje test na drogy a výbušné látky ako sa neskôr dozvedám.

    Vo Frankfurte máme 5 a pol hodinovú prestávku a v našom stave je to už fakt únavné.

    No a po prestávke sa môžeme tešiť na odlet z letiska, kde sme pred zopár hodinami ledva pristáli. Snáď sa vietor ukľudní.

    P.S. v tej EÚ je ukrutná zima...
    Read more

  • Day40

    Zaujímavý let do Ománu

    March 6 in Oman ⋅ 🌙 24 °C

    Let so spoločnosťou Oman Air sa začína celkom sľubne, nakoľko aj ja, aj Tomčo si sami pre seba obsadzujeme celé trojsedátko a v takejto konfigurácii je to už vlastne aj pohodlné ležadlo.

    Náladu nám tiež zlepší, že máme konečne výnimočne fešné letušky.
    Netrvá dlho a oriešok je rozlúsknutý. Polovičku palubného personálu v našej triede tvoria slovenky (celkovo 2 zo štyroch)... V tých arabských hábitoch (hlavne klobúčik so šatkou) vyzerajú zaujímavo (viď. posledná ilustračná fotka).
    Keď jednej strategicky vrátim jedálny lístok so slovíčkami "nech sa páči", trošku ju to šokne, ale vyčarí jej to úsmev na tvári.
    Ako sa neskôr ukáže otvárajú sa nám týmto úplne nové možnosti, nakoľko sme jediní slováci na palube. A chytiť v týchto končinách jednu slovenskú letušku je rarita, ale chytiť rovno dve to už je naozaj šťastie. Ako sa sami vyjadrili spolu letia cca raz za 2 mesiace. Podobne aj oni stretnú slovákov málokedy.
    My vďaka tomu dostávame jedlá naviac, dokonca aj výslužku na cestu :) a v zadnej časti pokecáme okrem iného o tom, aké je to byť slovenskou letuškou v Oman air.
    A ja som šťastný ako blcha v kožuchu, lebo mať v moslimskej leteckej spoločnosti na druhej strane sveta stewardku, ktorá vás osloví ľúbozvučným slovenským "čo si dáte" je ako pohladenie na duši.

    Pred koncom letu Dominiku a Veroniku opúšťame a povinne si sadáme. Už čoskoro sa totiž táto idylka skončí.

    20 minút pred pristávaním sa všetky svetlá rozsvietia a do celého lietadla pustia nejakú oslavnú hudbu.
    Cca 3 minútky potom sa však hudba z ničoho nič v sekunde vypne. O chvíľu vypadne celý zábavný systém a obrazovky sa všetkým nútene vypnú tiež.
    Vyzerá to ako keď postupne zlyhávajú systémy lietadla a Tomčo je v pozore...
    Za chvíľku na to začne lietadlo najprv prudko padať, potom zas prudko chvíľu ide na rovnakej výške a zase padá. To všetko za riadneho trasenia a občas aj hádzania z boku na bok.
    Cez okno sledujem krídla, ktoré sa trepocú hore dole, akokeby to bol nejaký vrabec. Tá pružnosť krídel je desivá...

    Po chvíli sa to ako ta ukľudní, no pristávame pravdepodobne v nejakom vetre, lebo na dráhu zosadáme nejako šikmo a tesne po dosadnutí to prudko zrovnávame. Strašidelné pristátie bolo tak prudké, že spod vedľajšieho sedadla vypadla záchranná vesta. Nakoniec však úspešne parkujeme, takže to nebolo žiadne znamenie.

    P.S. Ňaňo skúšal si sa rozprávať s letuškou po slovensky? Možno si tiež mohol mať iné výhody... Ale kto nevyskúša...
    Read more

  • Day40

    Smer letisko Bangkok

    March 6 in Thailand ⋅ ⛅ 31 °C

    Naše bývanie sme vygradovali izbičkou s vlastnou terasou (no dobre balkónik meter krát meter), z ktorého máme "krásny" výhľad na stenu vedľajšieho domu nachádzajúcu sa len o meter vedľa. Viď. fotky.
    Navyše sme spali na spoločnej posteli pod spoločnou ružovou perinkou :)

    Ráno pokračujeme peším presunom na zastávku vlaku na letisko a vonku je snáď 35 a ja ovešaný tými všetkými taškami myslím, že tam umriem.

    Dávame si s Tomčom posledného špilko-chickena.

    Na letisku ma vystrašia, keď pri priehradke okamžite zisťujú, že moja batožina prekračuje povolený rozmer. Keď ju zmerajú, nakoniec prižmúria oči a mne odľahne...

    P.S. Mám aj fotku, kde vidno Tomča celého v jeho pyžamku (gatiach), ale na tú som nedostal povolenie na uverejnenie.
    Read more

  • Day39

    Presun z Can Tho do Bangkoku

    March 5 in Thailand ⋅ 🌙 28 °C

    Ráno sa presunieme taxíkom na autobusovú stanicu, kde máme objednaný ležadlový autobus (áno aj cez deň také chodia) do Ho Chi Minhovho mesta.
    Do autobusu sa vyzúva a pri zastávkach na wc, či občerstvenie pred autobus položia kôš s dočasnými papučami...
    Prezieravo sme si objednali úplne zadné ležadlá, aby sme boli, čo najďalej od trúby. Lenže ten truhlík počas cesty skoro vôbec netrúbi... Navyše a to nám nikto neprezradil zadné sedadlá sú o dobrých 40cm kratšie a s našou európskou veľkosťou to nie je sranda. A nakoniec, aby tá cesta pre istotu nebola až taká príjemná autobus (čo sme u tak veľkého busu nepredpokladali) má také perovanie, že počas cesty veľa nechýba, aby sme zopár krát z toho lehátka doslovne vyleteli.

    V Ho Chi Minh berieme ďalšie taxi do centrálnej časti kúpiť ešte nejaký ten darček, ale nie sme veľmi úspešní.

    Objednávame teda ďalšieho taxíka na letisko. Dôjde pre nás miniatúrna Kia Morning, ale nejakým zázrakom do nej natlačíme seba aj naše batožiny.

    Na letisku prejdeme aj s našou nadrozmernou batožinou a kilogramami na hranici. Najväčšia batožina dostáva nálepku "krehké", tak snáď ten drahocenný obsah (darček) nerozbijú.

    Po pristání ukážkovo prechádzame všetkými formalitami sadáme na bus, potom na metro a potom ešte únavné pešie nočné ťahanie sa ulicami Bangkoku so všetkou tou bagážou a hurá sme ubytovaní.

    Narýchlo ešte v telke pozrieme kohútie zápasy, potom býčie zápasy a ide sa spať...
    Zajtra hneď ráno vstávame a pokračujeme v maratóne.
    Read more

  • Day39

    Ide sa domov

    March 5 in Vietnam ⋅ ⛅ 22 °C

    Dnes v utorok cca o jednej hodine ráno európskeho času (u nás 7h ráno) sme započali návratovú procedúru.
    Ak všetko dobre dopadne, doma budem vo štvrtok tesne pred polnocou, takže za "príjemných" 70 hodín :)
    Za tento čas si vyskúšame 4x lietadlo, 3x autobus, 2x taxi, 2x metro, 1x auto a cestou domov prejdeme 6 štátov ;)

    Myslíme na oslavu, ktorú absolvujeme hneď po príchode. Snáď po tejto strastiplnej ceste a s príslušnými časovými posunmi neskončíme v mikrospánkoch nad predjedlom...

    Na foto posledná rozlúčka s našou izbičkou v Can Tho...
    Read more

  • Day38

    Učíme sa jesť paličkami

    March 4 in Vietnam ⋅ ⛅ 24 °C

    Po šiestich týždňoch v Ázii je konečne čas naučiť sa jesť paličkami.
    Po prieskume night marketu skončíme na klasickej vietnamskej polievke Pho.
    Okrem toho, že obsahuje množstvo byliniek a vylepšíme ju čili, aby bola fajne štipľavá, je to vlastne klasická rezancová polievka.
    Ryžové rezance sú však nie len ukrutne dlhé, ale aj kvalitne šmykľavé. Jesť to s európskym náradíčkom je takmer nemožné. Práve preto sa táto polievka je s lyžičkou a paličkami (rezance sa pevne uchytia tlakom).

    Tomčo teda na youtube vyskúma ako na to, na mieste si nechá poradiť, chytí paličky do ruky a je ako keby tak jedol odjakživa.
    Ja tie paličky prechytávam z pravej ruky, do ľavej ruky, ale zjavne neviem, či som na paličky pravák, či ľavák. Nejde mi to vôbec, je to trápenie.
    Chytím teda lyžičku a pokúsim sa presvedčiť sám seba a nenápadne ma pozorujúcu a chechtajúcu sa predajkyňu, že šikovný európan paličky nepotrebuje.

    Nad šmykľavými rezankami nakoniec obaja vyhrávame a polievočku si naozaj vychutnáme. Bola naozaj veľmi lahodná...
    Read more

  • Day38

    Továreň na ryžové rezance

    March 4 in Vietnam ⋅ ⛅ 30 °C

    Počas plavby sme tiež navštívili továreň na výrobu nudlí.
    V skutočnosti malá otvorená hala prekrytá len strechou slúži ako domáca výrobňa, kde nám ukážu ako sa vyrábajú ryžové nudle (rezance) a ryžový papier. Časti výroby si môžeme aj sami vyskúšať.
    Konečne sa dozvedáme informáciu ako to je s tými žiarivo červenými, zelenými, či modrými rezancami, ktoré vídavame na trhoch. Viď. aj priložená foto z včerajšieho trhu.
    Celé je to len atrakcia priťahujúca pozornosť hlavne turistov. Chuť je však taká istá.
    Read more

  • Day38

    Delta Mekongu a plávajúci trh Cang Rai

    March 4 in Vietnam ⋅ ⛅ 30 °C

    Mesto Can Tho, v ktorom bývame je štvrtým najväčším mestom Vietnamu a je východiskom na objavovanie veľkej rozvetvenej delty rieky Mekong. A my dnes vstávame už u 4:30 ráno, aby sme ju lepšie spoznali.

    Pred hotelom nastupujeme do limuzíny. Komfortné sklopné sedadlá s opierkami si užívame až 10 minút a už prestupujeme na motorovú loďku, na ktorej sme len my dvaja a naša vietnamská kormidelníčka.

    Začíname plavbu po širokom ramene ešte za tmy. Na lodi dostávame raňajky vo forme bagety a uvažujeme nad tým, či môžeme zopár dní pred príchodom porušiť zvyk, že sa tu snažíme vyhýbať všetkej múke... Hostiteľku však nechceme uraziť.
    Pozorujeme nočnú oblohu plnú hviezd a na túto tmavú rannú hodinu nezvyčajne vysokú lodnú prevádzku. Stretávame lode všetkých veľkostí a smerujeme na najväčšiu atrakciu južného Vietnamu, plávajúci trh Cang Rai.

    Pomaly sa rozvidnieva, užívame si východ slnka na vode a pomaly sa dostávame do zápchy lodí. Jedna naložená tonami ananásu, v druhej melóny. Občas si nás prikotví nejaký menší predajca všetkého možného a skúša o koľko dokáže ošklbať turistov s aktuálnym budgetom 2 eurá na deň.
    Množstvom lodí to vyzerá ako na Amsterdam Sail, akurát tie typy lodí sú pre nás úplne exotické. Vyzerá to, že ľudia na niektorých lodiach v provizórnych podmienkach žijú, varia, perú, starajú sa o malé deti a podpalubie je plné produktov, ktoré priniesli z ktovie kadiaľ a snažia sa ich vo veľkom predať.

    Keď preplavíme trh plavíme sa ďalej po rôznych vodných ramenách a vchádzame aj do len zopár metrov úzkych a plytkých vodných cestičiek. Kdekoľvek pri vode je však život. Zakotvené lodičky a hneď pri vode vačšinou z nášho pohľadu chatrče zbúchané zo zopár plechov.

    Na lodi sme takmer 7 hodín a bol by to úžasný zážitok, nebyť toho, že sme tak skoro vstávali, takže občas tam takmer zaspávam.

    V každom prípade je táto naša posledná atrakcia dôstojným ukončením tejto dovolenky pre takých loďomilov, ako sme my dvaja a aj napriek únave som si to dokonale užil.
    Read more

Never miss updates of Vladimír Gavla with our app:

FindPenguins for iOS FindPenguins for Android