Day 23

O siedmej sa vyráža na tripík. Nakladáme bajky, som sa zas dal nahovoriť. Raňajky sú po ceste údolím, pri St. Helene. Kamenné mestečko, ozaj má atmosféru, akú by som očakával v spojení s históriou a pôvodným obyvateľstvom. Kopírujeme Inka Trail aj s vlajkovým spojením a riekou. Všetko zelené, kopce v opare, stúpame do 4200. Čím bližšie k Amazónke, tým zelenšie, kopce potokov a vodopádov. Po prekľučkovaní sa cez 4200 sme v mlieku. Zastavujeme asi v 4000ke a presadáme na bicykel, vraj 55 kilákov downhill. Chrániče, korytnačku, helmy a rukavice si navliekame na výhliadke, odkiaľ sa v mlieku pred nami tu a tam objavujú zasnežené kopce, alebo to je ľadovec. Tažko povedať, bo to opäť rýchlo mizne. Prvá časť je diétna, po výhliadke to už púšťame bez obmedzení. Prechody cez rieky, serpentínami, takže durchom sme mokrí, už pred príchodom dažďa. Otepľuje sa, Valter najprv spravuje reťaz, asi 300 metrov pred cieľom aj pedál. Končíme v asi 1500 metroch. Preťal som pomyselnú cieľovú čiaru a zajtra pôjdem v žltom. Premočení v minibuse sme ďaleko neprešli. História sa opakuje, a ako aj minulý rok, most vzala voda, tak prechádzame po svojich na druhú stranu, kde nás čaká ďalší minibus. Obed v nejakom reagee klube a ide sa na rafting. Vraj tretia kategória, celkom svižné, ale trochu krátke. Na natiahnutie času sa hráme s pádlami. Presun pralesom s banánmi a iným ovocím cez hostel, kde nás veci čakali a angláni opustili. Nočným Peru si to v minibuse s ďalším tuctom backpeckerov brázdime v skale ponad clify za mrholiacej oblohy. Asi polhodinková jazda nad údolím, ešteže je tma, asi by nám vlasy dupkom stáli. Oblohu miestami osvetľuje svetelná show. Z bezmenného hostela v Huadqiňa za výdatného dažďa máme asi 10 minút na večeru, kde hrá z rádia Modern Talking. Opäť premočení. Grupa v reštike pozostáva z nás, Brazílčana Pedra a guida. Dosť zapadákov. Ale taxíky tu majú. Nie je flek na vysušenie vecí a obuvi.Read more