Den 19 Ko Lipe

Vecer sme si zarezervovali taxik do pristavu, nakolko skoro rano mame v plane nasadnut na lod a preplavit sa do Thajska na znamy ostrov Lipe.

Rano samozrejme po taxiku ani stopa. Nervy poniektorych visia na spagatiku, kedze od taxiku zavisi, ci vobec lod stihneme. Malajzijci nas zase nesklamali v nasom negativnom nazore na nich.
Skoro rano zohnat taxi nie je sranda. Jeden by nas aj zobral, ale chce viac ako je vseobecna cena u vsetkych taxikov a hlavne my mame presne na halier peniaze (vcera sme vsetky zvysne rozbili), tak aby to vyslo na standardny taxik a lod. V Thajsku uz totiz plati ina mena a tieto ich malajzijske ringity nam budu nanic. Mensie bankovky totiz ani nemenia.
Ano je pravda, ze sa nam nahodne objavilo 50 bubakov, na ktore sme zabudli (vratili nam deposit za izbu), ale ziadnemu taxivydieracovi ich nedame.

Nakoniec predsa taxi zozenieme a za standardnu cenu.
Inak tu je zaujimavostou, ze ceny za taxi sa neplatia za kilometre, ale za minuty. Benzin je tu lacny, ale zapchy velke. V kazdom pripade standardne lokality maju pevne ceny.
Nas taximaniak leti este aj cez centrum mesta 90tkou. Vynimocne nam to vyhovuje.

Na mieste nakupu listkov zistujeme, ze lod, ktora mala stat 300 stoji zrazu 354. Ked este aj prihodime 50 bubakov z depozitu, tak stale mame len 350. (v prepocte na eura nam chyba asi 1 euro).
Vysypavame vsetky drobniaky a nakoniec nam stale chyba asi 2,5ringitu. Nastastie to tetka v predajni nejako pochopi, aj ked Tomco uz je pripraveny vybrat to cca 1 euro z bankomatu (poplatok za vyber 5 eur ;)

Po cca hodine sa konecne nalodujeme. Citim sa ako v nejakom obrovskom vojenskom transporteri, ktori spustili na vodu. Vsetci sedime v priestore s tmavymi oknami v zadnej casti lode. Nebyt toho, ze su tam sedacky, oznacim to za nakladovy priestor. Nasa speedboat dlha asi 25m sa rozbieha do nejakeho polosklzu a v permanentnej rychlosti 40kmh sa jeden a pol hodiny kymaca zo strany na stranu tak, ze raz vidim v okienkach vodu a raz oblohu.

Pristava na asfaltovom ostrove vytvorenom zo starej kompy ukotvenej asi 200m od ostrovu Lipe. Vzhladom na vlny sa vsetko poriadne kymaca a prestupit s nasou batozinou, ktoru mozem zodpovedne prehlasit za najvacsiu a najtazsiu na lodi do pristavenej longtail boat, ktora nas odvezie na breh nie je vobec jednoduche.

Pri vystupovani profesionalne vyskakujem z lodky, ale kedze sa mi pri vyskakovani roztrhne papuca, tak sa tam takmer rozdruzgam v zopar centimetrovej vode.

Tahanie najvacsieho a najtazsieho kufra, ktory mi bol prideleny po plazi s makkym a hlbokym pieskom vytvara za kufrom najprv ryhu, potom brazdu a nakoniec kanon, v ktorom kufor zapada a dalej sa uz tahat neda. Niest toto snad 30kg hebedo na rukach nie je sranda.

Po prejdeni imigracneho uradu, ktory tvori nejaka chatka na plazi nastupujeme na thajsky tuktuk (motorka privarena k sajdke). Zjednavanie ceny zahrna Thajcana, ktory uplne odveci hadze rozne ceny za prepravu a skusa, ci na to skocime. Z povodnych 300 sa nakoniec dostavame na 100 a verim, ze by sme to lahko zjednali aj na 50, ale na to tu nikto z nasej skupiny nema nervy (okrem mna ;), ale to by uz ostatnych rozculovalo.

Do tej sajdky sa nejakym zazrakom napratame 3ja a este tam vtrepeme aj objemne kufre. Ja sedim uz len na konci motorky, na drziaku na nakup.
Nasledne sa s Tomcom zabavame na tom, ako ta motorka presmykuje hore kopcom. Predsa len traja europania so svojou europskou batozinou a jeden thajcan, to uz je nejakych 350kg a to nepocitam vahu motorky.

Postupne sa ubytovavame v dvoch chatkach upletenych z bambusu s teraskou s hojdacou sietou avsak bohuzial nie najlepsim vyhladom (zopar metrov od nas je rozostavany betonovy plot). Sme len zopar desat metrov od plaze s peknym jemnym bielym piesockom, ale ja viem, ze na tomto ostrove su este krajsie plaze. To snad preskumame zajtra.

Tomco este ani nestihne zahlasit svoju znamu vetu "a co budeme jest" a uz vyrazame do blizkych uzkych uliciek plnych obchodikov, kaviarniciek, restauracii a samozrejme poriadnej kopky Thaj masaaaaaaž.
Tam si konecne objedname poriadne thajske jedlo. Danka to ma dokonca naservirovane vo vydlabanom ananase. Uz sme zabudli ako to tu stipe, az nam sople tecu a po hlave z toho stipania steka pot, parada...

Cestou spat po plazi obdivujem zopar plazovych barov dokonale zasadenych do prostredia s perfektnou namornou vyzdobou.

Prezrati padame do postele a spime... Teda ja spim, co ostatni netusim.

Vecer to zas smeruje k Tomcovej znamej veticke ("a co budeme jest") - pri tom cloveku sa neda schudnut. Uz uz sa chystame vyrazit, ked sa spusti riadny lejak, aspon sa trochu vychladi domcurik.

Kedze chatky su doslovne upletene zo zoparmilimetrovych bambusov mozeme sa medzi chatkami dorozumievat len trosku zvysenym tonom hlasu.
Nie vsak v tomto hlucnom lejaku, ktory sa ukludni az nad ranom. Tomco sa musi zmierit s tym, ze hladuje az do rana.

Na foto motorecka so sajdkou, nasa pletena chatka, ina motorecka (aby ste videli o co asi ide v skutocnosti fotene az dalsi den) a jeden plazovy bar (aj ked z inej casti ostrova) a Dankine jedlo servirovane v ananaseRead more