Den 24 rozbity Tomco

Dnes planujeme ist taxikom na korytnaciu plaz. Jediny taxikar na ostrove vsak dnes nefunguje, takze cely den MHD nepremava.
Menime teda plan a poziciavame 3 bicykle. Stoja viac ako inde motorky, ale co uz.

S bicyklami pojdeme na druhu stranu ostrova (12km jeden smer) a korytnaciu plaz si nechame na zajtra...

Hned prvy kopec vsetci nadavame a spominame si ako taxikar preradzoval na jednicku, aby to vyskriabal. Vtedy sme si neuvedomovali stupen toho stupania. Teraz nam to zacina byt jasne. Tento horsky ostrov ma neskutocne stupania a klesania. Vacsinou to nie je robene nejakym hadikom ako Branisko, ale v slabsej zakrute to stupa a stupa... Takze neskodnych 12km na bicykli vyzera na celodenny vylet. Po 2km sme na pokraji sil.

Tomco stale vpredu aj ked by sme sa mali drzat v skupine (co ak pyton niekoho z nas napadne?). Vysvetlovat mu, ze ma ist pomalsie nezabera, proste to nevie a zvyknuty zo Slovenska a svojho top bicykla sa stale ruti dakde vpredu.

Pred kazdym prudkym klesanim su znacky s nakreslenym bicyklom a kopcom a napisom "bud opatrny".

S Dankou bicykel viac tlacime ako na nom sedime a niekedy pozeram na Danku ako uz ani tlacit hore kopcom nevladze. Leje sa z nas, fucime. Priemerna rychlost pri tlaceni hore ukrutnymi kopcami je snad 2kmh a mozno este menej.

Tomco nam pravidelne uteka a viac krat ho napominame, ze ma ist pomalsie.
Po chvili sa zas rutime dole. Kopec je tak strmy, ze zacinam chapat, preco je prenajom tych bicyklov tak drahy. Brzdove kotuciky na tych bicykloch totiz menia asi kazde dva dni. Ideme najpomalsie ako sa da, brzdy horia...

Ked kopcek trosku zvolni z bezpecnostnych dovodov sa snazime stale neprekracovat nejakych 10kmh, Tomco vsak prida a straca sa nam z dohladu.
O zopar sekund ho vidime.
Lezi na zemi, privaleny bicyklom. Tricko roztrhane, prilba rozbita. Z bicyklu v nejakej vykrutenej polohe visi pedal. A Tomco cely zakrvaveny.
Postupne vstava, obe kolena krvave, laket krvavy, cele plece a ruka doskriabane a plne krvi. Dlane cervene a Tomco vypluva krv ;)
Ochhhh nevyzera to dobre.

Tomco sa nastastie vyvratil v zakrute, v ktorej tecie potok, takze okamzite do potoka cistit rany. Po vycisteni to uz vyzera kus lepsie, aj ked Tomco rozmysla ci nevykrvaca zo svojej rozseknutej pery.

Tomco je tak rozobraty, ze je nastaveny otocit sa spat domov a my nech ideme dalej. To mu samozrejme nedovolujeme. Vsetci vsade spolu, hlavne, ked ma take devastacne poranenia ;) a reci bliziace sa k tomu, ci sa dozije zajtrajska (trosku prehanam) ;)

Po tom ako si v lezatej polohe v zakrute odychne ho predsa len prehovorime, ze pokracujeme dalej na druhu stranu ostrova.
Tomco je uz vsak bez nalady. Kupat sa nemoze - stipe, opalovat sa nemoze (lebo sa ochladzuje kupanim a to stipe, ale co je najhorsie s rozseknutou perou a podnebim nemoze zo svojho pohladu ani jest (a to nie je sranda)!

Na druhej strane ostrova obdivujeme pristavne molo vedla majestatnej skaly, pri ktorom pristavali lode s vaznami. V minulosti bol totiz Tarutao vazensky ostrov.
Po case sa otacame a koncime na peknej plazi, ktore je asi 4km od nasho domova.
Majitelke restauracie staci jeden pohlad na Tomca a uz dostava nejaku tinkturu na dezinfekciu ran.

My s Dankou sa ideme kupat do velkych vln a Tomca nechavame pekne v tieniku na hojdacej sieti.
Dlho tam nevydrzi. V ramci pravidla muchy sadaju na zdochliny sedi na jeho ranach asi 30 much. Tomco to nezvlada, bali svestky a ide sam domov. Nas s Dankou nechava na plazi...

P.S. Vecer po tom ako chirurg Danka operuje Tomca (lepi leukoplasty) a Tomco pri tom struha pozy ako by ho operovala bez anestezy (je pravda Captain Morgan dosiel) Tomco zahlasi, ze bol pravdepodobne v bezvedomi. On si totiz niektore fakty nepamata ;)

P.S. Part 2 na poslednej foto je nasa miestna nemocnica - je to jedna oddelena miestnost v ramci navstevnickeho centra - Tomco tam zatial neskoncilBaca lagi