Plavebná komora a pontónový most

Ráno nemôžem spať už od šiestej, tak pomaly štartujem a smerom k priehrade sa nechávam fascinovať asi 30 mólami. Z toho je totiž pekná kôpka štýlu urob si sám, z toho, čo garáž dala.
Ranný prechod priehrady bola hračka. Hlavne sa treba tváriť, že človek nerozumie maďarsky (ja sa ani tváriť nemusím) a celá obsluha beží v nadštandardnom móde, takže všetko prebehlo extra hladko a preplavili ma dokonca ešte skôr. Asi vedeli, že tam už dnes nikto nepríde.

V tomto zmysle som taký osamelý vlk. Stretávam len rybárov, alebo miestnych na rýchlych člnoch. Žiaden dobrodruh v tomto čase...

Inak je fascinujúce ako sa ten les mení.
Takmer po Tokaj to bol jeden štýl, po priehradu iný a za priehradou sa to zas okamžite zmenilo.
Tu je oveľa viac mŕtvych stromov strašidelne trčiacich z vody, či brehu a oveľa viac stromov je obrastených brečtanom do výšky aj 15m. Niekedy takáto rozprávková scenéria trvá aj 100 metrov.
Myslím, že na to vplýva práve to, že tu sa hladina vody udržuje takmer pevná kvôli jazeru Tisza, zatiaľ čo na začiatku toku môže Tisza na jar stúpnuť aj o 10 metrov.

Lahôdkou dnešného dňa bolo okrem preplávania priehrady aj podplávanie 1,3 vysokého pontónového mostu. Bolo to fakt na tesno a kebyže sedím na sedačke, tak mi hlava štrngne o železný nosník.

Hneď za mostom preplávam riečny km 500, toľko mám teda ešte km do Dunaja. Pri tomto tempe cca 6 dní ;) To by Danka asi nerozchodila, keby som jej zahlásil, že po mňa má prísť až do Belehradu.

P.S. viď. motorový dvojkajak na jednej z fotiekもっと詳しく