Pestrá fauna na Ko Jum

Noci sú tu zaujímavé. Teplota klesne možno na 20 stupňov a to už aj Ňaňo drkotá zubami.

Na moskytiére nám pristáva megamucha s rozpätím krídel veľkého motýľa.
Navyše zvuky ako v džungli. Priamo v drevenej stene rovno za mojou hlavou klepko-škrabká nejaký chrobáčik a pomaly rozkladá túto chatku. Vonku počuť cvrčky a po kúpelni sa preháňal maličký švábik, ktorého však Tomčo hrdinsky zneškodnil. Ráno tu začína zmes piskotov, škriekaní, hukotov a proste všemožných zvukov.

Po vyjdení z domečku tu vidíme farebných motýľov, ale priamo v reštaurácii sme už mali možnosť sledovať aj vyše metrového zeleného hada, ktorý si to šinul rovno vedľa nás. Ten zatiaľ drží rekord v mojom bleskovom úprku i keď šváb ma na prvý krát tiež pekne preskúšal v rýchlosti únikových manévrov.

Ňaňa vo vode kuslo nejaké klepietko (bez následkov) a bokom ucha som započul, že sa tu niekde dajú pozorovať medúzy.

Jednoducho to tu žije. Až na mňa. Ja ležím mŕtvy v posteli...

... a ako si tak ležím a tí dvaja na výlete, počujem z terasy našej chatky dáky šuchot.
Vyjdem vonku a zisťujem, že drzá opica práve rozbaľuje keksík, ktorý Tomčo s Ňaňom nechali na stolíku na priedomí... A pod labkou už stráži aj moje antibiotiká. Keď sa ju snažím odplašiť pustí antibiotiká, strčí keks do huby a rýchlo a na drzovku priskočí k ešte bližšiemu sáčku, kde sú posledné dva keksíky. Do každej paprčky zoberie jeden keksík, v hube ma tretí a rýchlo odskočí do bezpečia, kde si to začína rozbaľovať a z bezpečnej vzdialenosti po mne šibalsky pokukuje ako kukám do prázdneho balíčka.

Podľa Ňaňovho hlásenia ráno pobehovala nejaká opica s mojim vydlabaným melónom (ktorý sme včera dali do koša) po rezorte... Možno tá istá.

Opica mala šťastie, že sa nenapila toho tekutého prášku na pranie (odšrubovať fľaštičku nemajú opice problém), ktorý tam bol na stolíku tiež. To by kýchala iné bublinky a rýchlo by ju prešlo priživovať sa na našich dobrotách.

Kým však pracem všetok bordel, čo tu tí dvaja zanechali a nosím nejaké veci do koša, priskočí druhá opica a otvára sekundové lepidlo, ktoré kúpili na lepenie okuliarov. Našťastie som späť dostatočne rýchlo a stíha len zadžabkať stolík... To by ju sranda prešla, keby si po takej dobrote olízala prsty...Read more