Iskierka nádeje sa rozhorieva

Do odchodu nášho loďobusu zostáva posledná hodina, keď znenazdajky zahlásim, že smerujeme späť na San Marco (úplne mimo nášho smeru k loďobusu a pôvodnému plánu preskúmať vnútro Benátok).

Polovička nechápe, ale radšej sa ani nepýta a mne sa to nechce vysvetľovať.
Proste iskierka sa rozhorela a ja mám plán!
Nájdem policajtov (na San Marcu som videl dvoch postávať) a spýtam sa priamo ich ako je to s plavbou v kanáloch s vlastnou loďou. Keď povedia, že sa to môže, doplavím sa do nich, aj keby som mal byť mokrý až do nitky. Ak nie prijmem fakty a chlapsky ustúpim okolnostiam a Benátky preskúmame nakoniec len pešo.
Čas k odchodu lode sa kráti a ja polobehom pálim na San Marco. Mám posledné desiatky minút na zvrátenie môjho neutešeného stavu. Polovička len kričí zo zadu "bež mám ťa v dohľade", keď jej narýchlo v polobehu vysvetľujem svoj plán.
Na "našom" známom moste vidím dvoch policajtov. Stoja na okraji zábradlia, akoby kontrolovali, kto sa odváži vojsť do kanálov. Pred vstupom je dokonca loď s carabiniermi.
Pýtam sa policajtov, že ak mám vlastnú malú loď, či môžem dnu do kanálov a na moje počudovanie môj plán radikálne zlyháva. Oni to nevedia!
Každá iskierka potrebuje svoj čas a tá moja už horí poriadne, akokeby sa niečo zmenilo na faktoch...
Možno trošku aj áno. Policajti nám totiž prezradili, že na San Marcu - teda neďaleko je sídlo polície. Máme sa ísť spýtať tam. Matne si pamatám, že niekde "pri delfínovi" naozaj miesto vchodu do ďalšieho butiku boli veľké čierne dvere s nejakým nápisom Polizia municipale.
Chôdza sa zrýchľuje, šance sa zvyšujú, čas do odchodu loďobusu sa kráti.
Nachádzame políciu a chvíľu trvá, kým nájdeme správnu cestu na prvé poschodie. Našli sme. Pred nami dvere s jasnými nápismi. Ooo tá eufória...
Klopeme... Nič... Zvoníme... Nič...
Po chvíli prichádza postarší Talian, ktorý nechce pochopiť, že inak ako english sa s ním nechceme baviť. Z jeho reči sme snáď vycítili len toľko, že je riadne vytočený tým, že na polícii na hlavnom námestí v Benátkach nikto nie je. No čo už mohol mať za problém... V porovnaní s nami :)
Talian po chvíli odchádza a my čakáme.
Zvoníme zas... Nič... Drzo skúšame otvoriť dvere. Zamknuté...
Čakáme, avšak čas k odchodu loďobusu sa kráti. Musíme odísť. Naše šance padli pod bod mrazu. K loďobusu je to asi 20min cesty, pokiaľ nepoblúdime. Loďobus odchádza o 30min. Nemáme takmer žiadnu rezervu, policajtov sme nenašli.
Náš plán na "splav" Benátok padol.Okumaya devam et