Eufória

Letíme smerom k loďobusu, keď polovička znenazdajky zahlási - "nie je toto turistická informačná kancelaria?" Nie som si istý, vyzerá to skôr ako nejaká cestovka s ponukou lokálnych zájazdov... Vojdeme dnu. Tetuška zjavne nevycítila náš časový stres a kľudne si niečo dorába chrbtom k nám aj keď som si istý, že o nás vie.
Po chvili na ňu spustíme naše požiadavky a ona nám sype niečo svojou talianskou angličtinou. Keď sa potom pýtam polovičky, čo z toho pochopila povie jednoznačne. Na kanály môžu len obyvatelia Benátok. Je si až tak 100%-tne istý nie som, predsa len niečo hovorila, že niekde sa možno aj môže, ale sú špeciálne pravidlá a kadečo... Čo je však veľké pozitívum dala nám ďalšiu indíciu.
Hľadajte niečo ako kapitanát, je tu priamo na San Marco, tam vám možno povedia viac. Ako keby sme mali ešte nejaký čas... Takto sa s nami Poseidon zahráva a to som ho poctil fotkou, keď som videl jeho sochu po ceste v nejakej dedinke na rieke Soča v Slovinsku.
Kapitanát bol našťastie len niekoľko metrov vedľa a našim smerom. Obrovské železné dvere a samozrejme zamknuté. Čo sa dalo čakať. Aaa zvonček... Zvoníme.
Dvere sa otvárajú a ja teda vojdem dnu. Predo mňa sa postaví nejaký úradník (policajt?, ochranka?) a rázne ma upozorní, že to som nemal robiť. "Zona militare", hovorí ráznym hlasom a rukou naznačuje, že máme zaradiť spätný chod a postaviť sa pekne pred dvere. Už roztraseným zadýchaným hlasom a mojou poloangličtinou mu vysvetľujem, čo chcem vedieť. Na pomoc si zavolá ďalšieho a postupne riešia náš problém. Pýtajú sa na parametre lode, posunkovou rečou naznačujú, či má loď kormidlo (volant), alebo má prívesný motor...
Nakoniec povedia niečo v zmysle "ÁNO, môžete", aj keď mám občas pocit, akoby to povolenie bolo v tom zmysle, že ok docestovali ste až z tej Slovakie s tým svojim smiešnym člnkom, prižmúrime oči, choďte si kde chcete...
Niekoľko krát však bolo rázne zdôraznené "No Canal Grande". To bolo povedané priam až odstrašujúcim tónom. Na najväčšiu vodnú atrakciu Benátok Canal Grande určite nemôžeme. S tým som však počítal...
Pozn. Podľa viacerých indícií z internetu vrátane indícií z talianskej angličtiny úradnikov na kapitanáte predpokladám, že loď do určitej dĺžky (malá) a do max. 9,9HP sa môže plaviť vo vnútorných kanáloch Benátok. Nesmie však v žiadnom prípade na Grand Canal a musí dodržiavať všetky ostatné predpisy.

Zmenil sa mi svet! Čo sa zdalo pred zopár hodinami nemožné sa stáva realitou.
Nejako sa to večer naplánuje, aby sme nešli cez ten canal Grande a do tých kanálov, keď počasie dá sa dostaneme tak či tak.
Bežíme na loďobus s eufóriou v srdci. Vedie nás nejaká vyššia sila, lebo sme vôbec nepoblúdili a dochádzame dokonca 5 min pred odchodom loďobusu.
Čas zvoľniť a dať si nejakú Benátsku dobrotu na ukľudnenie. Objednávame nejakú obdobu zrolovaného sendiču (pizze?) s rukolou, šunkou, syrom...
Stojíme pri okienku. Čas ubieha, náš sendvič sa vyrába a Talian sa nikde neponáhľa. Náš loďobus už pristáva a náš sendvič nikde. Hlavne, že sme zaplatili už dopredu. Nervozita by sa dala krájať. Nakoniec už vidíme náš sendvič ako smeruje k nám. Hurá... Talian ho však dáva na tanieriku - chceli sme zabalený do ruky. Ďalšie zdržanie, nervozita na maxime. Nakoniec máme sendvič v ruke, nasadáme v poslednej chvíli na náš loďobus a smerujeme do kempingu.
Podľa predpovede počasia sa mal vietor poobede zlepšiť a malo byť krásne počasie. Nad nami začína pršať, fúka vietor a veľké osobné lode sa kymácaju, že by slabšia povaha z toho chytila morskú nemoc.
To už sa nedé spoľahnúť ani na počasie, na to jediné, ktoré nám už teraz môže prekaziť náš plán.Read more