Strastiplná cesta

Ja s Dankou volím cestu cez Bardejovské krkaháje (najkratšiu), keďže odchádzame nazúrení o hodinu a pol neskôr a Ňaňo s Edom zas volia diaľnicu cez Prešov a Poprad.
V domnení, že majú dokonalý náskok najprv stoja priamo na diaľnici z dôvodu konania cyklopreteku. Pod Tatrami za scenérie tvorenej snehovými vločkami uvažujú, či je fakt čas na lodný výlet... To, že bude cestou snežiť určite nečakali.
Naše autíčko sa snaží dobehnúť stratený čas, ale hore horskými prechodmi ťahá lodičku za sebou horkoťažko na dvojke a maximálne rýchlosti, ktoré dokážeme atakovať sa blížia k 90tke.
O chvíľu sa však Ňaňov team pokúša s loďkou vtesnať popod 2,5m most (google navigoval), čo im prináša asi hodinové zdržanie. Škoda, že sme to nevideli, to musela byť zábava, keď sa Ňaňo s veľkou plachetnicou a kolónou za sebou rozhodol cúvať...
Keď už máme šancu dobehnúť ich, narážame na našej ceste na poľskú diaľnicu. Čo z toho, keď to naše autíčko ťahá 100vku len dole kopcom a spotrebou sa už blíži k Pathfinderovi.
Konečne sa naša mizivá šanca byť v cieli prvý zanedbateľne zvyšuje, keď na výjazde z diaľnice havária a už máme zase polhodinové zdržanie.
Po dobrých 6tich hodinách (podľa google sme mali ísť 4 hodinky) sme konečne v cieli, kde už v dobrej nálade pobehuje Edov a Ňaňov team...Les mer