Nepríjemné zistenie

Pomaličky sa plavím úzkou Latoricou a desím sa každého v diaľke spadnutého stromu. Našťastie po priblížení vždy zistím, že je nejaká možnosť preplaviť sa... Malú obavu mám ešte so sútokom s Laborcom. Budú tam nejaké prúdy a nedajbože v miestach ešte budú z vody trčať kmene stromov, alebo iné zákernosti pomedzi ktoré bude treba šikovne manévrovať? Realita je úplne iná. Do Latorice po čase sprava priteká o dosť väčší Laborec, ale kajak to nijako nevyvádza z jeho smeru. V najbližšej zákrute pokľučkujem pomedzi kýpte stromov trčiace z vody, ale tok sa citeľne spomalil a zvládam to teda bez problémov. V časti kde Latorica ide zopár kilometrov rovno ako priamka (v minulosti umelo vyrovnaný tok) oddychujem a pokúšam sa otočiť a skontrolovať upevnenie nákladu v zadnej časti kajaku.

Celkovo otáčanie smerom dozadu je problémové ak sa nechcem vyvrátiť, takže len periférne zisťujem nepríjemné prekvapenie. Môjmu lokalpatriotizmu je koniec. Vlajka aj s celou žrďkou je odtrhnutá a pláva asi niekde pri hore spomínanom strome. Že som na ňu zabudol, že tvorí podobne ako ja najvyšší bod kajaku pri preplavbe pod stromom sa mi vypomstilo. Spomínaný rachot pri prejazde zjavne nespôsobil len konár podo mnou, ale aj zvuk odlomenej vlajky. Vracať sa 10km proti prúdu a hľadať vlajku, ktorá je už možno zopár metrov pod vodou vo vlastníctve sumca lokalpatriota už nemá význam. Som z toho smutný, ale teším sa, že zážitky ma neobchádzajú už od začiatku.Leggi altro