Na kajaku Latorica-Tisza 2014

Sedím v kajaku a užívam si prvé kilometre. Lenivo tečúca riečka pôsobila lenivo len z brehu. Na vode v kajaku mojej veľkostnej kategórie určenom skôr na more ako na rieky prúdi dosť rýchlo na to, aby som v určitých chvíľach horko ťažko ubrzďoval jeho hybnosť, či sa s ním pokúšal nepredpokladane robiť väčšie manévre.
Rieka tečie úplne mimo obývaných oblastí a všade je cítiť božský kľud. Užívam si tento pocit a teším sa z toho. Jediné zvuky produkuje okolitá príroda. Keby som chcel adrenalín spustím sa po nejakej divokej rieke, ja som však uprednostnil tieto rieky, kde už žiadne pereje nie sú. Táto expedícia má byť relaxom a nie stresom, kde človek pozoruje prúd vody, pereje a iné nebezpečenstvá a okamžite na nich reaguje. Och ako veľmi som sa zmýlil...

Niekde v diaľke som totiž spozoroval, že rieka akosi nepokračuje. Krížom cez celú rieku je spadnutý obrovský strom a jeho koruna vo vode tvorí ťažko preniknuteľnú bariéru. Aj keď rieka prúdi ja sa snažím priblížiť čo najpomalšie. Ubrzdiť môj kajak nie je ľahké a otočiť ho a spätne nabrať rýchlosť proti prúdu dosť trvá. Predsa len je to päť a pol metra dlhý kolos stavaný na to, aby držal smer v morských vlnách. A na mori vás polomer otáčania až tak trápiť nemusí... Strom sa stále približuje, rieka ma nesie a mám problém ubrzdiť.
V poslednej chvíli totiž zisťujem, že ten strom sa oboplaviť naozaj nedá. Obísť po brehu ho možné nie je a ten kajak je riekou stále ťahaný priamo na neho.

2 hodiny po začiatku plavby to vyzerá na dosť vážny problém.
V poslednej chvíli sa mi podarí otočiť kajak a veslujem proti prúdu. Niekde pri brehu by možno bolo možné v kľudnejšej vode trochu porozmýšľať čo ďalej, avšak breh je plný ďalších stromov a kriakov. Nemám záujem nechať sa do toho vtiahnuť a ešte tam stroskotať. Voda je tu aj tesne pri brehu veľmi hlboká a brehy sú strmé. Veslujem ako o život. Voči vode mám úctyhodnú rýchlosť, voči brehu zanedbateľnú... V bezpečnej vzdialenosti sa zas otočím pre opätovné preskúmanie stromu. Na jednom mieste to vyzeralo ako prejazdné aj keď s potencionálnymi ťažkosťami. Kým dokončím otáčací manéver už sa zas nebezpečne blížim ku stromu. Objavil som miesto, kde by sa teoreticky dalo preplaviť popod jeden konár, ktorý je asi 80 cm nad vodou. Vyzerá to však, že priamo pod ním pod vodou číha iný konár. Ak do toho všetkého narazím, môže ma to stočiť do zvyšku koruny a potom môžem s veľkou pravdepodobnosťou s prúdom, ktorý na mňa bude tlačiť bočne očakávať už iba prevrátenie. Je to však jediné možné miesto... Pomaly sa blížim. Snažím sa brzdiť pádlovaním smerom vzad a ísť pomalšie ako rieka. (pozn. pokiaľ je rýchlosť lode rovnaká s rýchlosťou vody, loď nie je manévrovateľná).

Zadok mám zovretý uvedomujem si, že tu sú šance, že sa prevrátim extrémne vysoké. Predstavujem si následky, všetko mokré, vonku cez deň 15 st, v noci ešte menej a za stromom strmé brehy, takže nemožnosť nastúpiť bezpečne späť do kajaku a možno problém ho vôbec prevrátiť späť. Strom sa približuje. Snažím sa udržať kajak kolmo na strom zároveň sa presne strafiť pod nízky konár a do toho všetkého ešte bojujem s prúdom, ktorý má úplne iné úmysly. Nedarí sa mi a vynáša ma asi meter vedľa (kde sa konár znižuje na cca 60 cm nad vodu...). Ubrzdiť ani zmysluplne manévrovať s tak veľkým kajakom v obmedzenom priestore už nie som schopný. Predok kajaku sa zošuchne popod konár. O zopár metrov to príde. Cítim ako sa vyplavuje adrenalín. Hlavou som aj po zohnutí takmer trepol do konára, naštastie konár bol ako tak pružný a podarilo sa mi ho čiastočne odtlačiť smerom hore. Po tom ako popod neho prejdem začujem zo zadnej časti rachot a cítim ako som kormidlom narazil o niečo (druhý spomínaný konár) pod vodou. Rýchlo však skorigujem smer vzhľadom na prúdy, čo za stromom vznikli a som z toho von. Prežil som :)Read more